Číne stačí už len iskierka na spustenie vojnového konfliktu
Ak teraz čakáte popis začiatku armagedonu v konflikte Číny a USA, nedočkáte sa. Varovanie čínskej tlače je však jasné: „Peking je pripravený na vojnu“
Indická hranica pozdĺž svahov Himalájí, vody Juhočínskeho mora, ktoré si nárokujú mnohé štáty, nerešpektované námorné hranice , všeobecne geograficky obrovská oblasť Tichého oceánu, to sú oblasti, v ktorých sa skôr či neskôr bude rozhodovať o veľmi vážnych globálnych témach. V Číne alebo v jej bezprostrednom okolí existuje veľa horúcich červených zón, v ktorých sa kedykoľvek môže začať ozbrojený konflikt. Tému
rozvíja portál it.insideover.com.
Ak sa vysloví slovo konflikt, netreba hneď myslieť na Peking a Washington. To by bolo krátkozraké a nezodpovedalo by to realite. Aj mnohí odborníci opakovane opakovane pripomínajú, že pravdepodobnosť, že sa z konfrontácie USA a Číny sa stane otvorená vojna, nie je až taká vzdialená. Ide však o klasickú Thucydidesovu pascu. (Hodnotenie udalostí z pohľadu "západného" myslenia a vnímania hodnôt - pozn. red. HD.) Čínsko - Americká vojna v skutočnosti na programe dňa nie je.
Okolo Číny je však príliš veľa (vzájomných) rizík, s ktorými je potrebné rátať, pretože Peking dnes disponuje modernou armádou a už nie je tou chudobnou krajinou, ktorá sa práve vymanila zo storočia poníženia. V regióne sa hlási k slovu príliš veľa záujmov (rovnako vzájomných), ktoré je potrebné obetovať na oltár možného konfliktu.
Čína obviňuje Indiu z porušovania pokoja na hraniciach krajiny a vyzýva ju, aby stiahla jednotky
Peking ohlásil nový hraničný incident s Indiou v spornom regióne Aksaj Čin, pričom v pondelok obvinil Naí Dillí z narušenia čínskeho územia. Čínska armáda varovala, že sa pripravuje na akýkoľvek možný scenár, informuje portál...
Čítať ďalej
02 | 09 | 2020
|
Marek Molnár
Musíme však ísť nad rámec jednoduchých novinových titulkov a vysloviť aspoň zopár úvah. Prvou je situácia na turbulentnej hranici s Indiou. Toto je oblasť, ktorá by skutočne mala byť pod drobnohľadom stratégov. Počas posledných niekoľkých týždňov sa armády oboch krajín stretli niekoľkokrát ( vojensky, konfliktne stretli ), zatiaľ čo ich príslušné vlády zorganizovali naozaj impozantný počet provokácií. Zdá sa, že nebezpečenstvo je latentné, aj keď nedávna námorná dohoda medzi Naí Dillí a Japonskom pôsobí skôr ako upokojujúci faktor.
Záležitosť je ešte o to zložitejšia, že v "hre" je Juhočínske more . V týchto zemepisných šírkach je veľa priateľov-nepriateľov Číny. Susedia ázijského obra sú vtlačení medzi dva mantinely. Na jednej strane vedia, že Peking je nevyhnutným obchodným partnerom pre rozvoj ich ekonomiky, ale na druhej strane si uvedomujú aj vyhrážky Pekingu, týkajúce sa ostrovov, ostrovčekov a častí mora.
A je tu tiež výbušná "taiwanská" otázka. Čína opakovane dáva jasne najavo, že Taiwan je jej integrálnou súčasťou, čínska vláda ho považuje za povstaleckú provinciu. Stručne povedané, v indicko-tichomorských vojnách alebo miestnych konfliktoch môžu úlohu zohrať viaceré faktory, nemusí to byť iba fenomén USA.
Čína uskutočnila pozdĺž sporných hraníc „provokatívne vojenské akcie“, tvrdí India
Indická armáda obvinila Čínu z porušovania pokoja „provokatívnymi vojenskými akciami“ pozdĺž sporných hraníc vo východnom Ladaku. Začiatkom tohto roka došlo v oblasti k intenzívnym stretom medzi oboma národmi, informuje portál...
Čítať ďalej
01 | 09 | 2020
|
Marek Molnár
Čínske noviny Global Times uverejnili článok so symbolickým názvom, ktorý možno preložiť nasledovne: „Čína musí byť vojensky a morálne pripravená na potenciálnu vojnu “. V úvode článku sa síce výslovne uvádza, že čínska vláda si nepraje žiadnu vojnu. Potom ale v pokračovaní zrazu "Peking musí riešiť rôzne územné spory týkajúce sa susedov, tých istých, ktorí by „povzbudení Spojenými štátmi“ mohli predstavovať vážnu hrozbu pre vedenie Čínskej komunistickej strany".
„Čína musí byť krajinou, ktorá sa odváži bojovať" - tvrdí článok. "Máme moc vo svojich rukách, sme rozumní a postavíme sa na obranu svojich práv bez strachu." Veľmi nebezpečné je poznanie, že hoci Peking deklaruje, že nemá v úmysle iniciovať akýkoľvek vojenský konflikt, ten v regióne môže práve zásluhou Pekingu vypuknúť kedykoľvek a takmer kdekoľvek.
Získa Čína vojenskú základňu v Perzskom zálive? (Elena Pustovojtova)
Komentár Eleny Pustovojtovej (Fond strategickej kultúry)
Čítať ďalej
25 | 08 | 2020
|
Iveta Machová