komentár Majida Rafizajeda (Gatestone Institute)

Deň potom, čo Rada bezpečnosti OSN hlasovala za zrušenie zbrojného embarga na Irán, vládnuci mullahovia odhalili balistickú raketu, ktorá sa údajne môže dostať do Spojených štátov. 

Tí, ktorí sa zasadzujú o politiku upokojenia vládnucich mullahov ako prostriedku na zmenu správania iránskeho režimu, nechápu, že čím viac medzinárodné spoločenstvo mulláhom poskytne, tým viac sa Teherán stane odvážnejším a agresívnejším. Deň potom, čo Rada bezpečnosti OSN hlasovala za zrušenie zbrojného embarga na Irán, mullahovia odhalili balistickú raketu, ktorá sa môže stať hrozbou aj pre  Spojené štáty.

Titulok správy iránskej štátom kontrolovanej spoločnosti Afkar News znel v perzskom jazyku: „Americká pôda je teraz v dosahu iránskych bômb“. Správa sa chválila škodami, ktoré môže Iránsky režim spôsobiť USA. "Vyslaním vojenského satelitu do vesmíru Irán preukázal, že sa môže zamerať na celé americké územie. Iránsky parlament varoval USA, že elektromagnetický jadrový útok na Spojené štáty by pravdepodobne zabil 90% Američanov."

Správa tiež pohrozila EÚ, ktorá hlasovala za zrušenie zbrojného embarga voči Iránu: " Rovnaký typ technológie balistických rakiet, by mohol niesť jadrové, chemické či biologické zbrane, aby vymazali Izrael z mapy, zasiahli americké základne a spojencov v regióne a zamerali sa na NATO a dokonca aj na západ Európy."



Trumpova vláda sa pokúsila znova zaviesť medzinárodné sankcie na Irán po tom, čo OSN odmietla predĺžiť zbrojné embargo. Jedná sa o štyri kolá sankcií OSN, ktoré boli zavedené predtým, ako Obamova vláda a iránsky režim údajne dosiahli jadrovú dohodu JCPOA, ktorú Teherán nikdy nepodpísal .

Keď sa americký minister zahraničia Mike Pompeo pokúsil aktivovať snapback, 13 z 15 krajín, ktoré sú členmi Rady bezpečnosti, napísala listy, v ktorých vyjadrila nesúhlas s americkým návrhom a opätovným uvalením medzinárodných sankcií na Irán.

Pôjde to vôbec niekedy po dobrom?

Nie je to prvýkrát, čo sa iránsky režim stal agresívnejším po tom, čo medzinárodné spoločenstvo začalo politiku zmierenia s mullahmi. Pripomeňme si, keď na základe dohody JCPOA bývalý prezident Barack Obama poukázal na to , že si je „istý“, že zrušenie sankcií a jadrová dohoda „uspokoja potreby národnej bezpečnosti USA a našich spojencov“? V preambule JCPOA bolo dokonca uvedené, že všetci signatári - čo Irán opäť nebol - „predpokladajú, že úplné vykonávanie tohto JCPOA pozitívne prispeje k regionálnemu a medzinárodnému mieru a bezpečnosti“. Aký bol však výsledok?



Medzinárodné spoločenstvo bolo svedkom väčšej aktivity rakiet odpálených  na civilné ciele v Jemene, rozmiestnenia peších vojakov Hizballáhu v Sýrii a čoraz väčšieho počtu útokov Hamasu financovaného Iránom na južný Izrael. Vďaka miliardovým príjmom, ktoré sa hrnuli do vreciek iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Aliho Chameneího a Zboru islamských revolučných gárd (IRGC), nezmenil Teherán svoje správanie k lepšiemu. Namiesto toho pokračuje v revolučných ideáloch antiamerikanizmu a antisemitizmu. Irán sa stal podľa amerického ministerstva zahraničia „najhorším sponzorom terorizmu na svete“.

Na vrchole tejto politiky zmierovania mulláhov počas Obamovej vlády bol Irán povzbudený a Chameneí opakovane pohrozil slovami „Smrť Amerike“ a „Smrť Izraelu“ nehovoriac o poznámkach o zotretí Izraela z povrchu zemského „za menej ako 8 minút“. Keď medzinárodné spoločenstvo poskytlo režimu viac, Irán zintenzívnil paľbu svojich balistických rakiet schopných niesť jadrové hlavice, čo je v rozpore s rezolúciou Rady bezpečnosti OSN.

Podľa organizácie Human Rights Watch po „jadrovej dohode“ JCPOA a po zrušení sankcií Irán stupňoval väznenie a popravy politických aktivistov. Režim sa stal „najlepším katom žien a drží rekord v popravovaní na obyvateľa vo svete“ a podľa organizácie Amnesty International je popredným svetovým katom mladistvých.

Pre iránskych vládnucich mullahov znamenajú kompromisy a zmierenie slabosť. Čím viac medzinárodné spoločenstvo dáva mulláhom, tým viac sa režim zjavne cíti oprávnený pokračovať vo svojom zhubnom správaní.