Sledovanie videa, ako George Floyd zomiera na ulici pod kolenom Dereka Chauvina, bieleho policajta, prinútilo mnoho ľudí položiť si otázku - je to ukážka policajnej brutality, ktorá sa v uliciach Ameriky tak rozšírila, alebo je je symptomatické pre niečo ešte horšie? Bez akejkoľvek debaty mali mainstreamové médiá hotovú odpoveď pre masovú konzumáciu - Amerika je až do konca rasistická a zaslúži si čokoľvek. Išlo o zjednodušenú reakciu v čase, keď Amerika už kvôli pandémii trpela uzamknutím.

Je potrebné sa opýtať - skutočne trpí Amerika „systémovým rasizmom“, známym aj ako inštitucionálny rasizmus? Biely Američan, ktorý vyrastal v mnohonárodnostnej štvrti a neskôr bol zamestnaný na niekoľkých rasovo rozmanitých pracoviskách, by musel nesúhlasiť. Aj keď má povestný „taviaci kotol“ ešte čo robiť, vzťahy medzi čiernymi a bielymi ľuďmi sú už mnoho rokov stabilné.

Aj keď národ nikdy neodstráni otroctvo, vytvorenie sociálneho štátu spolu s početnými vládnymi programami, ako je napríklad Afirmative Action, malo skoncovať s diskrimináciou menšín. A ako každý Američan povie, Spojené štáty sú „národom prisťahovalcov“, čo bola myšlienka posilnená napríklad prijatím zákona o prisťahovalectve a štátnej príslušnosti z roku 1965. Ten otvoril dvere miliónom ľudí mimoeurópskeho pôvodu.



Tieto druhy iniciatív naznačujú, že Američania nie sú liahňou bielych rasistov, o ktorej dnes mnohí hovoria. To samozrejme neznamená, že metla rasizmu bola potlačená. V USA nie je nedostatok rasistov a fanatikov, zdá sa však prehnane nazývať problém „systémovým“.

Zároveň však nemožno poprieť, že teraz žijeme v radikálnych časoch „prebudenia“, úplne nového zvieraťa. Namiesto toho, aby mnohí politici reagovali na prepuknutie násilia po vraždách polície zjednocujúcim posolstvom pokoja a zdvorilosti, mnoho politikov v snahe upokojiť nahnevaných bojovníkov za sociálnu spravodlivosť, ktorí ich udržiavajú v úrade, prikladá rasové požiare.

Disent s ich rétorikou. Aby ste pochopili ich posolstvo, nemusíte čítať medzi riadkami - stačí si vypočuť Kamalu Harrisovú, demokratickú nominantku na viceprezidentku. "Všetci si dajte pozor," poznamenala Harrisová v nedávnom rozhovore so Stephenom Colbertom. "Oni (demonštranti) sa nezastavia pred novembrovým dňom volieb a nezastavia sa ani po dni volieb ... Neopustia to a nemali by, a nemali by sme ani my."



Bolo by ťažké uviesť nezodpovednejší komentár od ktorejkoľvek osoby, najmä od tej, ktorá má veľkú šancu stať sa - vzhľadom na vysoký vek Joe Bidena - prvou ženskou prezidentkou USA. Táto podivná nová ochota demokratických vodcov tento týždeň sa opäť prejavila, keď starosta Portlandu Ted Wheeler zakázal polícii používať slzný plyn na potlačenie nepokojov, ktoré mesto sužujú už viac ako tri mesiace. Nezabudnite, že ide o toho istého starostu, ktorý bol minulý týždeň nútený opustiť svoje kondomínium po tom, čo budovu podpálili výtržníci.

Medzitým v zákulisí niekoľko vplyvných osôb vyhlásilo podporu organizáciám Black Lives Matter a Antifa. Málokto by bol prekvapený, keby vedel, že napríklad finančník George Soros daroval takmer štvrť miliardy dolárov niekoľkým skupinám rasovej spravodlivosti vrátane BLM. Motivovala ho „systémová diskriminácia černochov, ktorú možno vysledovať až do otroctva.“

Na druhej strane spektra spoločnosť Ben & Jerry's Ice Cream, ktorú vlastní globálna spoločnosť Unilever Company, oznámila spustenie podcastu, ktorý podnecuje poslucháčov k „demontáži systémového rasizmu“ a bielej nadvlády. Nemali by mať Američania najskôr nárok na celonárodný rozhovor o otázke „systémového rasizmu“, skôr ako ho zmrzlinová spoločnosť  prakticky vyhlási za plnohodnotný fašistický režim?



„Rasový problém“ by koniec koncov mohol byť príznakom žalostného stavu policajných síl, ktoré sú, zdá sa, prepracované a nedostatočne trénované, aby zvládli svoje pridelené úlohy. Prinajmenšom si táto teória zaslúži oveľa väčšiu pozornosť, ale to by ľavicu pripravilo o príležitosť vystupovať svätejšie ako pápež v najsledovanejších prezidentských voľbách za mnoho desaťročí.

V každom prípade netreba byť raketovým vedcom aby človek pochopil, že sa veci budú špirálovito vymykať spod kontroly skutočne rýchlo. A to vtedy, ak sa tieto protestné skupiny, ktoré majú vo svojich radoch mimochodom veľký počet pomýlených bielych mladých ľudí, domnievajú, že môžu konať beztrestne, a zároveň dostávať masívne injekcie hotovosti a ideologickej podpory.

Ak BLM skutočne chce sympatie pre svoju vec, metódy, ktoré používajú určite nie sú spôsobom, ako ju získať. Demonštranti BLM obťažujú skupiny i jednotlivcov v kaviarňach, na terasách, na verejných priestranstvách... Objavujú sa uprostred noci, aby informovali „privilegovaných“ obyvateľov predmestia - mimochodom nie všetkých, ktorí sú bieli - že žijú v „okupovanej“ zemi.  V skutočnosti by mohli spustiť škaredý odpor a zapáliť samotný rasizmus, za ktorý skupina v prvom rade vyhlasuje, že bojuje.



V tejto súvislosti viac bielych občanov prichádza k záveru, že sú to oni, ktorí sú vystavení „obrátenej“ forme rasizmu - alebo im prinajmenšom nie je dovolené brániť sa pred fyzickým ublížením. To sa javilo ako poučenie pre mnohých po tom, čo sa Mark a Patricia McCloskeyovci, dvaja právnici z luxusnej štvrte v St. Louis, oháňali strelnými zbraňami keď im demonštranti prerazili bránu a vnikli na ich pozemok. Hádajte, kto bol obvinený z trestného činu? Nie protestujúci. Obhajkyňa obvodu St. Louis Kim Gardner, ktorá získala prostriedky na svoju kampaň od nikoho iného ako od pána Sorosa, podala proti McCloskeysovým trestné oznámenie za nezákonné použitie zbrane.

Za noc sa zdá, že sa Američania prebudili do sveta nočnej mory obrátenej hore nohami, kde boli všetky staré pravidlá práva a poriadky vyhodené z okna. Je to miesto, kde politickí vodcovia už neumožňujú polícii vykonávať svoje povinnosti. Občania sú za svoju ochranu odsúdení ako zločinci a po celú dobu sú povolené  „ohnivé, ale väčšinou pokojné protesty“.

Predtým, ako sa situácia dostane do bodu, odkiaľ niet návratu, musí Amerika skutočne viesť pokojnú diskusiu o „systémovom rasizme“, aby zistila, či vôbec existuje. Medzitým nájdite spôsob, ako v uliciach udržiavať zákon a poriadok, a čo je najdôležitejšie, dôverujte polícii. Väčšina z nich nie sú zhnité jablká. Od toho závisí budúci mier a prosperita Ameriky.