Známe české osobnosti sa postavili proti cenzúre na sociálnych sieťach. Porazia Zuckerberga?

Do boja proti cenzúre slobody prejavu nadnárodnými spoločnosťami sa vybrala ťažká kavaléria. Matematik a komentátor Marian Kechlibar, R&D konzultant Vlastimil Veselý a slávny vývojár Daniel Vávra spoločne spísali petíciu proti obmedzovaniu slobody slova na sociálnych sieťach. A tá má silnú odozvu

Trpezlivosť  už došla známym českým osobnostiam, ktoré si neberú servítku na ústa pri spoločenských nesvároch, ktoré má skryť cenzúra.  sVerejne vyjadrili svoj nesúhlas s nekontrolovateľným konaním sociálnych sietí, ktoré časdtokrát bezdôvodne blokujú rôznych jedincov a to len preto, že napísali okorenený príspevok, alebo ostro reagovali v diskusii, či si dovolili zverejniť nekorektný, ale inak neškodlivý obrázok.

O čo ide v petícii

O čo ide? Matematik a komentátor Marian Kechlibar, R&D konzultant Vlastimil Veselý a slávny vývojár Daniel Vávra spoločne spísali petíciu proti obmedzovaniu slobody slova na sociálnych sieťach. K nim sa pripojil ešte egyptológ Miroslav Bárta, spisovateľ David Zábranský, šéfredaktor Marek Stoniš, podnikateľ Stanislav Bernard či podpredseda Rady ČT Pavel Matocha. Petíciu v súčasnosti podpísalo vyše šesť tisíc ľudí.



Signatári upozorňujú, že cenzúra na sociálnych sieťach sa postupne rozrastá, a žiadajú, aby sa vecou začal zaoberať český parlament, vláda a prezident, pretože sociálne siete nie sú miestom na „pokec„. V našej dobe majú výsadné miesto v ovplyvňovaní správania a myslenia ľudí.

„Globálne sociálne siete dnes predstavujú hlavné fóra verejnej diskusie a sú tiež významným fórom politickým. Ich vplyv na politickú súťaž a volebné výsledky je porovnateľný s najväčšími tlačenými, rozhlasovými alebo TV médiami. Vlastníci platforiem majú na trhu prakticky monopolné postavenie a nie sú politicky neutrálni. Naopak, selektívnou filtráciou obsahu a blokáciou nepohodlných užívateľov systematicky porušujú právo na slobodu prejavu a ustanovenia o neprípustnosti cenzúry, základné kamene ústavného poriadku ČR,“ píše sa v texte petície.

Autori petície upozorňujú, že na sociálnych sieťach nie je garantovaný rovnaký prístup a jednotlivé názory nemajú rovnakú šancu byť publikované.

„Správu obsahu vykonávajú podľa nepriehľadných, vágnych a nekonzistentne aplikovaných pravidiel. Úplne legitímne názory bežných užívateľov (už dávno nejde len o kontroverzných ,radikálov‚) odstraňujú tieto firmy zo spoločenskej diskusie bez možnosti sa brániť. Cenzurujú už aj prosté historické fakty,“ upozorňuje petícia.



Podľa signatárov je „neprijateľné, aby o tom, čo je pravda alebo lož, rozhodovali zle platení zamestnanci z Filipín, ktorí veľakrát ani neovládajú príslušný jazyk a spoliehajú sa na automatické preklady. Je neprijateľné, aby anonymný študentský brigádnik určoval, ktorý politický názor je možné šíriť, navyše podľa neznámych inštrukcií. Je možné hovoriť o slobodnom prístupe k informáciám, demokratickej politickej súťaži a slobode slova, ak nadnárodné korporácie rozhodujú, ktoré príspevky potlačia a ktoré čitateľom úplne odfiltrujú? Ak zasahujú už aj do obsahu súkromných správ a pri vyhľadávaní uprednostňujú vybraných politických kandidátov„?

Ako sa dá proti cenzúre bojovať?

Nejde o nejaké abstraktné úvahy. Ako píšu autori petície, svoje skúsenosti s cenzúrou sociálnych sietí má už rad zahraničných i českých politikov, právnikov a médií. Vlani dočasne vyhodili z Facebooku ústavného právnika Pavla Hasenkopfa, pretože napísal meno aktivistu Robinsona.

Alebo kauza Reflex. Jeho šéfredaktor sa za obálku s podobizňou Adolfa Hitlera čiernej pleti znepáčil Facebooku, a ten ho tak zablokoval.

„Mnohí si donedávna mysleli, že je to len problém radikálov a čudákov a ich samotných sa to netýka. Teraz vidíme, že sa to isté deje svetoznámym osobnostiam, rešpektovaným intelektuálom, univerzitným profesorom a politickým kandidátom. Potláčanie slobody prejavu sa teda stáva bežnou praxou,“ zdôrazňuje petícia.

Čo navrhujú autori petície?

Vyzývajú zákonodarcov parlamentu, vládu a prezidenta Českej republiky, ktorých povinnosťou je chrániť ústavný poriadok, aby začali verejnú diskusiu s účasťou širokej verejnosti o tom, ako zabrániť obmedzovaniu slobody prejavu na sociálnych sieťach, ktorá už začína deformovať politickú súťaž a fungovanie demokratických procesov. Ďalej, aby bez zbytočného odkladu vytvorili parlamentnú komisiu so zastúpením všetkých strán v Poslaneckej snemovni a odborníkov z oblasti práva, ktorá by sa zaoberala prípadmi občanov i právnických osôb, ktorých účty boli blokované a príspevky zmazané, aby tieto skúsenosti mohli byť využité pre následný zákonodarný proces. A nakoniec, aby od globálnych platforiem žiadali formou zákonnej povinnosti ustanovenia zodpovednej osoby s pôsobiskom v ČR a s primeranými rozhodovacími právomocami pre priebežné riešenie prípadov, kde mohol byť porušený zákon.

„Len„ súkromná firma?

Podarí sa zastaviť alebo aspoň obmedziť cenzúru na sociálnych sieťach? O tom Sputnik hovoril s Lukášom Belickým, radovým členom Trikolóry v Stredočeskom kraji, ktorý sa sám stretol s blokáciou na Facebooku.

„Určite je to veľmi potrebná a chvályhodná iniciatíva. Najmä v posledných štyroch rokoch od zvolenia Donalda Trumpa pre zidentom USA začala na Facebooku obrovská cenzúra povedzme konzervatívnejších názorov. Zástancovia súčasných poriadkov na Facebooku síce namietajú, že ide o súkromnú firmu a že kto s pravidlami nesúhlasí, nemusí tam byť. Avšak to nie je tak úplne pravda. V dnešnej dobe ide o tak vplyvnú platformu, ktorá je schopná bez preháňania spôsobiť revolúciu v nejakej krajine, že táto téza rozhodne neplatí,“ myslí si expert.

Naozaj je sloboda slova na sociálnych sieťach obmedzovaná?

„Áno, je. Na jednej strane sú tolerované vyhrážky a priania smrti prezidentovi Zemanovi, premiérovi Babišovi, Tomiovi Okamurovi, predsedovi Trikolóry Václavovi Klausovi ml. a ďalším a na strane druhej môžete byť zablokovaný kvôli tomu, že o Afroameričanovi poviete, že je černoch. Čo je mimochodom správne,“ hovorí pán Belický.

Zhoda okolností?

Stretol sa sám s obmedzením svoje vlastné slobody slova na sociálnych sieťach?

„Áno, mnohokrát. Dokonca zhodou okolností práve v čase rozhovoru pre Sputnik som uprostred týždenného bloku za to, že som napísal o predsedovi Senátu Vystrčilovi, že to je šašo. Nejaký Filipínec to najskôr vyhodnotil zle, a tak mi Facebook napísal, že šírim ,nenávisť‚. No, neviem. Skôr by som povedal, že onen Filipínec mal možno nejaké zadanie. Ale nechcem špekulovať,“ hovorí politik.

Čo s tým vôbec môže urobiť vláda alebo parlament? Dá sa politike Facebooku alebo Twitteru brániť?

„Osobne si myslím, že jediný, kto s tým môže niečo urobiť, je americký prezident Trump. A už naznačil, že by sa tým chcel zaoberať, a dúfam, že v druhom období to urobí. Pretože trh v USA je pre Facebook a Twitter zásadný, takže na to má páky,“ hovorí Lukáš Belický.