Herečka Zdena Studenková (66) nemá problém priznať, že občas využije služby odborníkov na klinike krásy. Hovorí, že v 21. storočí by bolo smiešne zapierať zákroky, ktoré sú na ženách často vidieť. Ona sama sa však udržuje hlavne kvôli svojej profesii. Rozhovor priniesol portál iDnes.

Patríte k ženám, ktoré sú stále krásne. Čo pre vás znamená krása?
Tá krása ma neopúšťa, pretože som jednoducho herečka. Herečka, ktorá sa rozhodla, že nebude hrať stokilové domáce gazdinky. Ale stále hrám veľké dramatické postavy a treba trošku dbať na zjav a na to, aby človek zo svojho typu až toľko nevyšiel. Takže vďaka bohu, že to tak ešte drží.

Ste jedna z mála známych žien, ktoré sa neboja priznať, že využívajú pomoc na klinikách krásy.
Ono je to v 21. storočí strašne smiešne tváriť sa, že toto jednoducho nepatrí k ľuďom, k ženám, k tomu, aby si človek nejakým spôsobom potvrdil svoje sebavedomie alebo mal lepší pocit zo života. Takže nejaké predsudky? Mňa sa to vôbec netýka a nemienim to ani riešiť. Vždy hovorím: „Prepáčte, ale čo je mi do toho, čo si kto o mne myslí?“ (smiech)



Keď sa pozriete na kolegyne, na ktorých je to na prvý pohľad vidieť, hovoríte si, prečo tie estetické zákroky zapierajú?
Je mi to jedno. To je ich problém. Som človekom, o ktorom je verejne známe, že jednoducho hovorí pravdu. Som aj typ herečky, ktorá povie svoj názor do všetkých rozhovorov, pretože si myslím, že je to trošku povinnosť, aby herci, ktorí sú v prvej línii, utvárali názory a v tej chvíli je potrebné hovoriť pravdu. Prečo by som teda i o sebe nehovorila pravdu? Prečo by som sa mala hrať na šedý priemer?

Máte niekoho, kto by vás po roky inšpiroval? Trebárs Marlene Dietrich?
Nie, nemám taký vzor, to v žiadnom prípade. Ale mojím veľkým vzorom bola moja mama, ktorá bola prostá žena. Bola to úradníčka, ale vždy bola upravená, učesaná, pekne oblečená. Šila si sama, nemala peniaze na to, aby nakupovala. Je to o tom, ako bola nastavená ako žena, a to je veľmi dôležité.

Keď je človek nastavený, že je trochu nemecká povaha, ako som ja, že som dôsledná, záleží mi na veciach, tak je to potom jednoduchšie. Sú možno aj typy ľudí, ktorí to majú komplikovanejšie alebo sa musia do toho trochu nútiť, ale myslím si, že verejné osoby a verejne známi ľudia by mali trošku dbať o to, ako pôsobia na svoje okolie.



Ktorú z rolí, ktoré máte vo svojom repertoári, by ste sa rada zapísala do pamäti slovenských divákov? A teraz rozhodne žiadnu nenaznačujem. Ktorá je vaša obľúbená?
Ach, no vy určite hovoríte o nejakom filme. To už nemusím, ja už som zapísaná! (smiech) Komédia S tebou ma baví svet je predsa komédiou storočia. Ale ja by som skôr chcela hovoriť o tom, čo hrám v divadle. Je to veľa krásnych rolí a jednou z mojich milovaných je postava Leny Riefenstahlovej, ktorú pre mňa napísala Valéria Šulcová.

Ktorá divadelná hra vás ako diváka najviac uchvátila?
Nedokážem povedať, ktorá jediná, pretože ako divadelníčka som videla strašne veľa hier. Vždy v určitom období vášho života vás niečo uchváti, pretože sa s tým chcete stotožniť. A hovorím si: „Ach, keby som toto hrala ja, to by bolo úžasné!“

Takže je veľa krásnych rolí, o ktorých som si vo svojom živote povedala, že by som ich mohla hrať aj ja a možno, že aj lepšie. Ale netrúfam si povedať, ktorá hra ma tak najviac poznamenala. Možno, že ešte príde.

Čo na sebe máte najradšej, keď sa na seba pozriete do zrkadla?
Už som dnes dostala takúto otázku. Bolo by smiešne hovoriť, že môj nos, pretože ten nemám rada. Myslím si, že mám v poriadku oči. Nielen že nie sú škaredé, ale vždy sa pozerám na ľudí priamo a som čitateľná v tom, či som úprimná, či to myslím tak, alebo tak. A to je veľmi, veľmi dôležité!