Vyjednávači brexitu sa nemôžu zhodnúť na tom, kto a za akých podmienok bude môcť loviť ryby v britských vodách.

Nejde ani tak o veľký ekonomický problém pre Úniu, ako skôr o otázku cti z pohľadu Britov. A nielen to. Spojené kráľovstvo chce pre svoje rybárske komunity získať výsady na rybolovné práva. Únia odpovedá, že môže, ale potom Brusel uvalí clá na dovoz rýb a plodov mora do členských štátov od britských rybárov. Témou sa zaoberá portál idnes.cz.

Priaznivci brexitu považujú rybolov za symbol národnej suverenity, ktorú v súvislosti s odchodom z Európskej únie znovu nadobudnú, píše BBC . Pri vyjednávaní presných podmienok Spojené kráľovstvo zdôrazňuje, že nová dohoda ohľadom rybolovu musí stáť na zásadným predpoklade - britské rybolovné vody sú predovšetkým pre britské lode. Európska únia však na prístupe do tamojších lovíšť trvá a oháňa sa obchodnou dohodou. Bez spravodlivých podmienok pre všetkých rybárov hrozí clami a daňami na tovar (nielen na ryby) z oboch strán Severného mora.

Z ekonomického hľadiska pritom nejde o odvetvie, na ktorom by stála či padala budúcnosť Únie či Británie po Brexite. Pre Veľkú Britániu predstavuje rybolov zhruba desatinu percenta HDP. V Európe tvorí menej ako jedno percento HDP. Napriek tomu ide o pálčivú tému už od vstupu Británie do Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) v 70. rokoch.



Vtedy, pár hodín pred oficiálnymi rokovaniami o vstupe, schválilo šesť zakladajúcich členov EHS Spoločnú rybolovnú politiku (CFP), pripomína Guardian. Tá napokon je dôvodom, prečo medzi štátmi Európskej únie nenájdeme Nórsko či Island.

V rámci Spoločnej rybolovnej politiky majú rybárske flotily každej členskej krajiny úplný prístup do vôd iných krajín, okrem pásma dvanástich námorných míľ (približne 22 kilometrov) od pobrežia. Nemôžu ale loviť ľubovoľné množstvo. Európski ministri sa každý rok schádzajú, aby sa dohodli na objeme rôznych druhov rýb, ktorý môžu rybári jednotlivých krajín vyloviť.

Britská vláda teraz požaduje významne zvýšiť podiel svojho výlovu vo svojich vodách. Situáciu však komplikuje fakt, že časť kvóty Spojeného kráľovstva predali miestni rybári lodiam z iných štátov Únie.



Napríklad v Anglicku je tak polovica podielu v rukách zahraničných rybárov a šesťdesiat percent rýb vylovia z britských vôd práve cudzie lode. Ak v tomto smere nedôjde pri brexite k dohode, okolo britských ostrovov vznikne výlučná ekonomická zóna, ktorá sa rozprestrie do priestoru až dvesto námorných míľ od brehov Spojeného kráľovstva. Podobné výlučné ekonomickej zóny majú aj prímorské krajiny EÚ, ale spravujú ich spoločne.

Britská vláda navrhuje do budúcnosti používať systém, ktorý vypočítava podiely úlovku na základe percenta rýb v každej výlučnej ekonomickej zóne. Na takomto princípe funguje napríklad Nórsko. K riešeniu sa prikláňajú britské rybárske komunity, ale európski vyjednávači sú pod tlakom únijných rybárov. Pre mnoho z nich totiž britské vody predstavujú mnohoročné loviská.

Líder únijného vyjednávacieho tímu Michel Barnier informoval, že "EÚ chce zachovať status quo, UK chce však všetko zmeniť”. "Ak chceme dospieť k dohode, musíme sa v našej diskusii posunúť doprostred týchto dvoch protipólov."

Barnier už skôr naznačil, že kompromis hľadať chce, musí ale získať súhlas krajín s veľkými rybárskymi flotilami ako je napríklad Francúzsko či Španielsko. Taktiež si posťažoval, že Británia snahou hľadať kompromisy práve neoplýva.



Európska únia má eso v rukáve - samotnú obchodnú dohodu. Najväčšie množstvo rýb ulovených britskými rybári sa totiž exportuje. Tri štvrtiny z nich skončí práve v krajinách Európskej únie, a napríklad odbyt mäkkýšov je na európskom trhu úplne závislý. Možno práve clá a dane by tak pre britské rybárske komunity mohli znamenať ekonomický kolaps.

Veľká Británia chce, aby prístup k európskemu trhu nemal nič spoločné s rokovaniami ohľadom prístupu do britských vôd. Pre EÚ je však vzťah medzi týmito dvoma témami kľúčový. Bez kompromisu ohľadom rybolovu nebude ani dohoda o jednotnom trhu, zaznieva z radov vyjednávačov EÚ. Obe strany sa pritom už skôr dohodli, že otázku rybolovu budú mať vyriešenú najneskôr do 1. júla.

Podľa britského premiéra Borisa Johnsona na dohodu o brexite zostáva mesiac. Odchod bez dohody by znamenal drahší tovar exportérov, komplikácie v nákladnej doprave a ďalšie nezanedbateľné problémy.