Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o prokuratúre. V tlačovej správe o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec. Čaputová vrátila predmetnú novelu zákona poslancom Národnej rady SR koncom júla s pripomienkami. Na 11. schôdzi parlamentu, ktorá sa konala 2. septembra, členovia zákonodarného orgánu týmto pripomienkam vyhoveli.

Poslanci na návrh hlavy štátu vypustili z novely zákona o prokuratúre dôvody súvisiace s odvolaním šéfa generálnej a špeciálnej prokuratúry, ak prestane svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne. Prezidentka argumentovala, že právomoc parlamentu posudzovať, či generálny prokurátor vykonáva svoju funkciu riadne, čestne, nezávisle a nestranne je v rozpore s ústavou, pretože jediným subjektom, ktorý disciplinárne koná voči generálnemu prokurátorovi, je ústavný súd.

Prezidentka tiež uspela v parlamente s námietkou, že ak sa stane generálnym alebo špeciálnym prokurátorom aj neprokurátor, tak po ukončení funkcie nezostane prokurátorom. Ak podľa prezidentky generálny, respektíve špeciálny prokurátor vie, že po skončení vedúcej funkcie stratí povolanie prokurátora, bude s blížiacim sa koncom svojho funkčného obdobia vystavený neprimeranému tlaku. „Bude odkázaný hľadať si nové profesionálne uplatnenie mimo prokuratúry, čo sa môže prenášať aj do výkonu jeho právomocí generálneho prokurátora, respektíve špeciálneho prokurátora,“ argumentovala Čaputová.

Zákon rozširuje aj okruh navrhovateľov kandidátov do funkcie generálneho prokurátora. Podľa aktuálne platnej legislatívy môžu návrhy predkladať výlučne poslanci parlamentu. Po novom by tak mohli urobiť aj minister spravodlivosti, Rada prokurátorov SR, verejný ochranca práv, profesijné organizácie právnikov, právnická fakulta vysokej školy so sídlom v SR a Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied. Kandidáti absolvujú verejné vypočutie pred ústavnoprávnym výborom. Voľba generálneho prokurátora bude v parlamente verejná.