Rozhovor so spolupracovníčkou Jána Kuciaka a investigatívnou novinárkou Pavlou Holcovou o pochybnostiach slovenských sudcov, arogancii Mariana Kočnera a politikoch, ktorí škodia spravodlivosti.

Špeciálny súd na Slovensku rozhodol o nevine podnikateľa Mariana Kočnera a jeho pomocníčky Aleny Zsuzsovej, ktorí podľa obžaloby mali zosnovať vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. Proces sa posunie k vyššej súdnej inštancii, ktorá verdikt môže zvrátiť. V Pezinku, sídle Špecializovaného trestného súdu, udalosti sledovala aj novinárka servera investigace.cz Pavla Holcová, ktorá spolupracovala s Kuciakom na niekoľkých kauzách. V rozhovore pre Aktualne.cz vysvetľuje, ako sudcovia podľa jej mienky k nečakanému rozhodnutiu dospeli.

Očakávala sa vôbec možnosť, že by súdu dôkazy proti objednávateľom vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nemuseli stačiť?

Áno, hovorilo sa aj o možnosti, že Marian Kočner by mohol byť zbavený viny pre nedostatok dôkazov. Oslobodenie Aleny Zsuzsovej už ale bolo prekvapením asi pre všetkých.



Ako hodnotíte doterajšiu prácu špeciálneho súdu v Pezinku? Časť - nielen slovenskej - verejnosti hovorí o justičnej mafii, druhá si myslí, že sudcovia s dôkazmi, ktoré mali k dispozícii, nemohli konať inak ...

Ten rozsudok ma samozrejme zaskočil. Vypočuť si oslobodenia spod obžaloby Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej v prítomnosti rodín obetí bolo naozaj len pre silné povahy. Keď sa ale skúsite od prípadu odosobniť, potom verím, že sudcovia rozhodli na základe svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

Ak sa v takomto sledovanom súdnom pojednávaní rozhoduje o doživotí, musí prokuratúra predložiť dôkazy, ktoré nepripúšťajú žiadne pochybnosti. To sa bohužiaľ nestalo. Pochybnosti zostali a viedli k oslobodzujúcemu rozsudku.

Chápem, že ľudia sú zo slovenskej justície frustrovaní a za nepopulárnym rozhodnutím hneď videli justičnú mafiu, ja to ale paradoxne vidím skôr ako dôkaz, že sudcovia sú naozaj schopní rozhodovať nezávisle. A tým myslím nezávisle aj na mediálnom alebo spoločenskom tlaku, nezávisle na politickej vôli.



Kritika sa valí na prokuratúru. Odviedli zlú prácu?

Áno. Myslím, že veľkú časť práce za prokuratúru odviedli právni zástupcovia poškodených, najmä potom Roman Kvasnica, ktorý vo svojej záverečnej reči de facto zrekonštruoval, čo viedlo k vražde, aj čo sa dialo po nej. Prokurátori bohužiaľ moc presvedčiví neboli. Ale nie som právnik, je to moja laická interpretácia a môže teda byť skreslená.

Čo bude ďalej?

Prokurátor aj advokáti rodín sa na mieste odvolali, takže čo bude ďalej, je jasné - prípad poputuje k slovenskému Najvyššiemu súdu. Vzhľadom na to, že jeden z prokurátorov odchádza do dôchodku a druhý do zahraničia, je pravdepodobné, že celú záležitosť teraz začne riešiť niekto nový.

Ťažko sa asi Slovákom čudovať, že justičnému systému nedôverujú, keď bol tak dlhodobo vystavený najrôznejšiemu ohýbaniu. Expremiérka Iveta Radičová napríklad tvrdí, že keby nebolo éry prokurátora Trnku, tak by Kuciak aj Kušnírová ešte žili ...

V istom zmysle má pravdu a bývalý generálny prokurátor Trnka je extrémnym prípadom korupcie veľmi mocného muža. Myslím si ale, že problém sa v slovenskej justícii začal už pred Trnkom, a to v osobe Štefana Harabina, ktorému sa darilo kumulovať moc a tak slovenskú justíciu de facto ovládnuť.



Vysvetlite úlohu Zoltána Andruskóa, ktorý začal s políciou spolupracovať. Je to skutočne tak, že časti jeho výpovedí súd veril a časti nie? To je neobvyklé ...

Áno, znie neobvykle, že sa z výpovedí jedného človeka selektuje to, čomu sa veriť bude a čomu sa veriť nebude. Súd na to ale má právo, tak ho využil.

Stratil Marian Kočner aspoň trochu zo svojej arogancie?

Áno, ale obávam sa, že včera ju zase nadobudol späť. Keď ráno vchádzal do súdnej siene, bol spotený a v tvári úplne biely. S čítaním rozsudku sa mu ale farba do tváre rýchlo vrátila.

Vražda sa stala katalyzátorom politických zmien na Slovensku. Robert Fico odišiel z premiérskeho postu, na protikorupčnej rétorike vyhral ďalšie voľby Igor Matovič. Ten teraz hovorí, že strojcovia vraždy sa snažia uniknúť spravodlivosti. Nie je tej politiky v onej tragédii až moc?

Je. A považujem trochu za nešťastné, že sa politici vyjadrujú k súdnemu prípadu, bez toho, aby si predtým naštudovali odôvodnenie rozsudku, ktoré je k dispozícii len v nekvalitnom audiozázname a v interpretácii médií.

Všeobecne mám pocit, že by si politici mali uvedomovať, že vyvolávať tlak na sudcov a justíciu bičovaním emócií nie je dobrý nápad.

Ako ste sa vlastne s Jánom Kuciakom spoznalia? Aká bola vaša spolupráca?

S Jánom sme spolupracovali niekedy od roku 2013. Naša posledná veľká kauza, ktorá bohužiaľ vyšla až po tom, čo bol Jano zavraždený, sa týkala prepojenie talianskej mafie 'Ndrangheta s vtedajším predsedom vlády Robertom Ficom. Často ľutujem, že Jano nemohol vidieť, čo táto kauza na Slovenskom odhalila a spôsobila.



Zmenilo sa aspoň postavenie novinárov na Slovensku? Váži si ich verejnosť viac a vníma, čo všetko im môže hroziť?

Áno, zmenilo sa. A k lepšiemu. My sme si pred Janovou vraždou neboli istí, či je o našu prácu záujem - to, čo píšeme, je často komplikované a málo čítané. Teraz už vieme, že áno, že má cenu túto prácu robiť a robiť ju rovnako poriadne ako Jano Kuciak.

SMER-SD neprejavil žiadnu sebareflexiu, vražda Jána a Martiny Fica zaujímala len kvôli preferenciám. Víťazstvo Matoviča ma však neupokojuje, hovorí Pavla Holcová.