Od autora: „Každý v pekingských vedúcich kruhoch vie, že neschopnosť prechodu na ekonomiku založenú na spotrebe znamená risk dlhovej krízy a dlhová kríza vytvára riziko pre banky.“

Päť najväčších čínskych bánk zaznamenalo za prvý polrok pokles zisku najmenej o 10 percent. Tieto zlé výsledky, ktoré boli výsledkom zvýšenia množstva zabezpečujúcich položiek k zlým úverom, boli zodpovedné za najväčšie poklesy zisku bánk v krajine za posledných najmenej desať rokov, píše nationalinterest.org. „Čínske mega banky stratili miliardy dolárov zisku, pretože množstvo zlých pôžičiek počas pandémie koronavírusu stúpalo.“

Pokles zisku je varovaním pred dlhodobými problémami, najmä preto, že banky s najväčšou pravdepodobnosťou podceňujú závažnosť problémov so zlými pôžičkami. Vyhliadky čínskych bánk sú navyše pochmúrne, pretože vyhliadky čínskej ekonomiky sú pochmúrne.

Týchto päť čínskych inštitúcií - Veľká štvorka priemyselnej a obchodnej banky Číny ( the Big Four of Industrial and Commercial Bank of China ), Čínska stavebná banka ( China Construction Bank ), Poľnohospodárska banka Číny ( Agricultural Bank of China ) a Čínska Banka ( Bank of China ) plus Komunikačná Banka ( Bank of Communications ) - zápasí o prežitie. Zásadným problémom je, že rast čínskej ekonomiky - rovnako ako ekonomiky takmer všetkých ostatných krajín - sa spomalil kvôli tomu, že sa štáty snažili kontrolovať rozmach koronavírusu. Podľa oficiálneho Národného štatistického úradu sa hrubý domáci produkt v prvom kalendárnom štvrťroku tohto roka medziročne znížil o 6,8%. V skutočnosti to bolo asi dvakrát viac.



V druhom štvrťroku došlo k oficiálnemu nárastu o 3,2%. Toto číslo nadhodnocuje skutočné zotavenie. Ekonomika v skutočnosti vyzerala, akoby naďalej klesala, aj keď pomalším tempom ako v prvom štvrťroku.

Ak sa tento rok čínska ekonomika rozšíri, aj tak sa nepriblíži k oficiálnemu rastu z roku 2019 na úroveň 6,1 percenta. Väčšina analytikov predpovedá tento rok pre Čínu 1-percentný rast - obvykle optimistický MMF predpovedá 1,2 percenta - hoci niektorí analytici hovoria až o dvoch percentách. Existujú však pochybnosti, ktoré hovoria, že Pekingu sa nepodarí splniť ani tie najnižšie odhady.

Dva hlavné faktory rastu; export a investície, sú neudržateľné. Po prvé, vývoz je v súčasnosti silný, ale vyhliadky sú zlé. Export, poháňaný predajom zdravotníckeho vybavenia v júli vyskočil o 7,2 percenta, čo bolo oveľa lepšie ako očakávaný pokles o 0,6 percenta.

Prečo prišiel taký silný rast ? „Čínske továrne získavajú väčšie exportné dotácie, ako tomu bolo pred COVIDom,“ hovorí Jonathan Bass, generálny riaditeľ spoločnosti PTM Images. Pomáha im podľa neho aj slabý renminbi ( Čínsky jüan ).

Mnohí očakávajú, že sa čínsky vývoz v nadchádzajúcich mesiacoch spomalí, najmä preto, že ekonomiky na primárnych čínskych vývozných trhoch - USA a Európska únia - boli ťažko postihnuté vírusom. USA v druhom štvrťroku tohto roka zaznamenali pokles o 31,7 percenta v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom. EÚ poklesla o 11,9 percenta.



Očakáva sa, že predaj lekárskeho vybavenia poklesne a Zhang Qingsong, prezident Čínskej poľnohospodárskej banky, sa obzvlášť obáva vyhliadok nižšej triedy kvôli slabému vonkajšiemu dopytu po ich výrobkoch.

Po druhé, nikomu sa nepáči myšlienka, že sa Peking spolieha na to, ako vládnymi výdavkami naštartuje ekonomiku - toto robí už celé desaťročia, najmä však od poklesu ekonomiky v roku 2008. Takéto výdavky však vystavujú krajinu riziku a príchodu finančnej katastrofy a to hlavne preto lebo krajina nepretržite investuje do aktív s nízkou výkonnosťou a následne sa hromadia nedobytné pohľadávky.

Už v roku 2007 vtedajší premiér Wen Jiabao vyhlásil, že čínska ekonomika je „nestabilná, nevyvážená, nekoordinovaná a neudržateľná“. Odvtedy sa Wen a jeho nástupca Li Keqiang, súčasný premiér, pokúšajú „vyvážiť“ ekonomiku Číny.

Ich úsilie však bolo neúspešné. Už pred krízou COVID-19 krajine dochádzal benzín a vznikol 6,7-krát väčší dlh, ako nominálny hrubý domáci produkt. Teraz sa rozdiel medzi dlhom a HDP javí vyšší z dôvodu zrýchľujúcich sa výdavkových plánov Pekingu.



Posledné úsilie o vyváženie ekonomiky sa spája s rozvojom takzvanej ekonomiky „duálneho obehu“. V máji začal čínsky vládca Si Ťin-pching hovoriť o podpore „medzinárodného obehu“ a „vnútorného obehu“.

„Vnútorný obeh“ je kód označujúci spotrebu. Čínski úradníci sa chvália, že spotreba v minulom roku predstavovala 57,8 percenta rastu HDP, ale spotreba teraz určite zaostáva. Maloobchodné tržby v júli nečakane poklesli o 1,1 percenta v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka. Analytici predpovedali nárast o 0,1 percenta. Zlý júlový výsledok nasledoval po júnovom 1,8 percentnom poklese.

V súčasnosti Peking hovorí o podporovaní spotrebiteľských výdavkov a hovorí hlavne o nadchádzajúcom osemdňovom sviatku „Zlatého týždňa“, a o tradičnom festivale, ktorý prichádza v polovici jesene. Oba tieto oslavné dni tento rok pripadajú na 1. októbra tohto roku. „Čína sa pripravuje na cestovný boom počas októbrových štátnych sviatkov,“ znie titulok v oficiálnom denníku China Daily.



Úradníci síce budú šíriť správy o tom, že krajina porazila koronavírus, avšak stále existujú obavy z cestovania. Zhang, prezident Čínskej poľnohospodárskej banky vyjadril znepokojenie nad oblasťami, ktoré choroba obzvlášť zasiahla: stravovanie, ubytovanie, cestovný ruch a zábava.

"Spotreba určite nebude ekonomickým hnacím motorom v tomto alebo budúcom roku," uviedol Dan Wang zo spoločnosti Hang Seng China. "Aby sa zvýšila spotreba alebo jej príspevok k rastu HDP, bude Čína musieť vykonať významnú reformu v distribúcii príjmov, čo bude však v rozpore s reformou štátneho podnikania."

Hlavná idea Si Ťin-pchingovej „reformy štátneho podniku“ je prideliť ešte viac zdrojov obrovským podnikom, ktoré nevyhnutne zoberú peniaze bežným občanom, a tým obmedzia spotrebiteľské výdavky. Keďže Si hovorí o „marxistickej politickej ekonómii“ ako o jedinej správnej ceste pre Čínu, je dosť nereálne, že prijme kroky na to aby vložil väčší objem hotovosti do rúk spotrebiteľom jeho krajiny.

Každý v pekingských vedúcich kruhoch vie, že neschopnosť prechodu na ekonomiku založenú na spotrebe znamená risk dlhovej krízy a dlhová kríza vytvára riziko pre banky.



Banky sú na tom oveľa horšie, ako sa zdá. Čínska regulačná komisia pre bankovníctvo a poisťovníctvo uviedla, že na konci júna bol priemerný pomer stratových úverov ( k ziskovým úverom ) vo všetkých čínskych komerčných bankách 1,94 percenta. To je najvyššia miera od roku 2009.

Tieto banky zatiaľ nemuseli klasifikovať veľa svojich zlých úverov ako stratové z dôvodu vládneho moratória na splátky úrokov a splátok istiny. Keď sa moratórium skončí v marci budúceho roka, oficiálne stratové ukazovatele pôžičiek budú určite stúpať a to hlavne, keď dlžníci nebudú schopní splácať.

Či však moratórium existuje alebo by aj neexistovalo, pomery stratových úverov sú nepochybne oveľa vyššie, ako sa oficiálne uvádza. Anne Stevenson-Yang z newyorského J Capital Research k zverejneniu týchto informácií povedala: „Najjednoduchšie je povedať, že čínske účtovné výkazy, rovnako ako všetky čínske štatistiky, sú cvičením zameraným na cieľ, nie súhrnom údajov."

Problémy sa ďalej nabaľujú a Peking začína vnímať svoje najväčšie bankové inštitúcie ako prasiatka v ktorých si  ľudia šporia peniaze ( a ktoré môže rozbiť kedykoľvek potrebuje ). Čínski úradníci povedali bankám, aby sa tento rok vzdali ziskov v hodnote 219 miliárd dolárov tým, že znížia úrokové sadzby alebo odložia splátky. "Banky boli požiadané." ... vykonávať „národnú službu“, uviedol Jason Tan z agentúry CreditSights. "Boli požiadané, aby podporili ekonomiku na úkor svojej vlastnej prevádzkovej sily."

Slovo „požiadané“ je v tomto prípade eufemizmus. V čoraz viac centralizovanej čínskej ekonomike nezostáva veľkým štátnym bankám nič iné, ako robiť to, čo im hovoria technokrati ústrednej vlády.

Čínske „mega banky“ sú teda skutočne v obrovských problémoch. A ak sa veľké banky dostanú do problémov, musí sa to zákonite pretaviť aj do čínskej ekonomiky. V dnešnej dobe sú banky a ekonomika to isté.