Ruský vplyv bude pre ukončenie krízy rozhodujúci

Komentár pre nationalinterest.org píše Andranik Migranyan,profesor na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov.

Nie je dôvod domnievať sa, že bieloruská opozícia sa tak skoro dostane k moci. Existuje veľa rozdielov medzi tým, čo sa deje v Bielorusku a čo sa stalo na Ukrajine v roku 2014 a v Arménsku v roku 2018. Tu sú štyri dôvody, prečo sa zmeny v Bielorusku nedočkáme:

Prvý dôvod: prezident Alexander Lukašenko je veľmi statný a odhodlaný človek, pripravený držať sa svojej moci až do konca. Na rozdiel od ostatných post-sovietskych vodcov bol jediný, kto duchaprítomne uchoval celý bieloruský výrobný sektor. Všetky susedné krajiny - Estónsko, Lotyšsko, Litva - svoje výrobné odvetvia zničili. Výsledkom je, že významná časť ich populácie, najmä mladí ľudia, hľadajú zamestnanie v západnej Európe. V prípade Bieloruska situácia je taká, že Lukašenko bojuje nielen o svoju vlastnú moc, ale celkom dobre chápe, že ak sa k moci dostane pouličný dav, znamenalo by to koniec Bieloruska. Bol jediný, kto pomocou ruských miliárd dokázal zachrániť továrne, pracovné miesta a celkový blahobyt ľudí.



Druhý dôvod: podarilo sa mu udržať si lojalitu takmer celého jeho politického tímu a bezpečnostných úradníkov. Revolúcie v Gruzínsku, na Ukrajine a v Arménsku boli úspešné vďaka výraznému rozdeleniu elitných skupín. Len čo sa tieto rozdelenia prejavili, bezpečnostné sily oznámili, že nebudú brániť súčasné úrady represívnymi úkonmi. Lukašenko nie je v tejto pozícii.

Tretí dôvod: Rusko sa s miernym oneskorením postavilo na obranu Lukašenka. Ruský prezident Vladimir Putin aj minister zahraničných vecí Sergej Lavrov uznali, že voľby pravdepodobne neboli dokonalé a že mohlo prísť aj k porušeniu zákona, ale ich odkaz bol jasný: Lukašenkove víťazstvo je nepochybné, a preto ho Moskva považuje za legitímneho prezidenta.

Štvrtý dôvod: Napriek skutočnosti, že opozícia zhromažďuje desiatky, ba až stovky tisíc ľudí na uliciach proti Lukašenkovi, nemôže sa dostať k moci, pretože na rozdiel od Gruzínska, Ukrajiny a Arménska inštitucionálne absentuje v bieloruskej politike - nemá serióznych politických vodcov, politické strany, ktoré by boli zastúpené v parlamente a nemá zriadené inštitúcie občianskej spoločnosti.



Čo neminie Bielorusko v nasledujúcich dňoch a týždňoch? Myslím si, že ruský vplyv bude rozhodujúci pre riešenie politickej krízy v Bielorusku. Stretnutie medzi Lukašenkom a Putinom v septembri prinesie určitú jasnosť do vývoja udalostí v Minsku a ani USA a ani Európa sa na vyjednávaniach podieľať nebudú. Účinná nebude ani americká podpora ministrov zahraničných vecí EÚ, ktorej cieľom je „sprostredkovanie tranzície“, čo naznačil aj John Herbst, riaditeľ Centra pre euroáziu pri Atlantickej rade a bývalý veľvyslanec USA na Ukrajine. Nastane pravý opak.

S najväčšou pravdepodobnosťou Lukašenko na stretnutí s Putinom navrhne plán s etapami - príde pravdepodobne k prijatiu novej ústavy a k predčasným voľbám. Tento proces bude pravdepodobne trvať asi dva roky. To by malo mať na bieloruských demonštrantov upokojujúci účinok. Lukašenko potom podľa môjho názoru zaujme pozíciu vytvorenú špeciálne pre neho v štáte zjednotenej únie. Počas týchto dvoch rokov pripraví Rusko dôstojného vodcu, ktorý môže konečne realizovať Lukašenkove ciele, ktoré si stanovil pred dvadsiatimi šiestimi rokmi.



Vzhľadom na takýto vývoj sa Rusko nebude cítiť nútené vysielať jednotky do Bieloruska. Rovnako ako v prípade Arménska, ani v pouličných protestoch opozície v Bielorusku neexistuje geopolitický aspekt. Bielorusi si na rozdiel od Gruzínska a Ukrajiny nevyberajú medzi Ruskom a Západom. Na západe Bieloruska samozrejme sú malé skupiny ľudí, ktorí by chceli hrať túto kartu, ale v skutočnosti predstavujú zanedbateľnú menšinu. Mohli by vzniknúť sankcie proti Rusku v dôsledku urovnania bieloruskej krízy a ešte hlbšej integrácie medzi Ruskom a Bieloruskom ?

Jednoznačným faktom je, že Rusko sa už neobáva žiadnych sankcií zo strany Západu. Tých má už viac ako dosť. Západ dnes nieje jednotný. USA sú v hlbokej kríze vnútorne a aj na poli zahraničnej politiky kvôli pokusom prezidenta Donalda Trumpa zmeniť paradigmu zahraničnej politiky USA. Ani hrozba sankcií proti Nord Stream 2 nemá šancu na realizáciu.

Ako ukázali nedávne masové demonštrácie v Berlíne, nie Angela Merkelová alebo Trump, ale Putin je skutočným idolom pre mnohých Nemcov a požiadavky na skutočnú nezávislosť a zvrchovanosť Nemecka od USA namiesto ich polokoloniálneho postavenia kancelárke Merkelovej nedajú príležitosť, aj keby chcela, podľahnúť vydieraniu a hrozbám zo strany Washingtonu. Pred nami je perspektíva realizácie ruských hospodárskych projektov a hlbšej integrácie Ruska a Bieloruska do jedného štátu, či sa to Západu páči alebo nie.