Na Slovensku je zdravotníctvo v takom stave, že potrebujeme zvládnuť pandémiu mimo nemocníc, hovorí člen permanentného krízového štábu Peter Visolajský. Ak nezatiahneme brzdu, následky budú horšie ako na jar, upozorňuje v rozhovore pre Denník N. Čas na prípravu sme už asi premrhali.

V posledných dňoch dosiahli počty nakazených novým koronavírusom trojciferné čísla a objavuje sa aj viac prípadov nákazy v zdravotníckych zariadeniach či karanténa v školách. Lekár Peter Visolajský z Fakultnej nemocnice v Nitre si myslí, že ak naše nemocnice zažijú nápor pacientov s COVID-19, nastane veľmi vážna situácia. „Obávam sa, že ju nezvládneme tak dobre ako Veľká Británia či severné Taliansko,“ povedal pre Denník N.

Vlak je podľa neho už rozbehnutý a stále zvyšuje rýchlosť. „Dnešný počet pacientov v nemocniciach je obrazom situácie spred pár týždňov. Testami zachytávame najmä mladých ľudí v dobrej kondícií, ktorí mali kontakty na diskotékach, v aktívnom živote a v práci. Ale infekcia, ktorá sa od nich šíri na rizikovejšie ročníky, ktoré majú vážnejšie prejavy ochorenia, sa ukáže až o istý čas,“ hovorí Visolajský.



Podľa neho môžeme očakávať nárast pacientov v ťažšom stave. „Je to obraz toho, že prednemocničnú fázu – vyhľadávania infikovaných a ich skorá izolácia – nezvládame tak, ako by sme mali,“ uvádza ďalej. Terapia a liečba takýchto pacientov sa síce vďaka vede o niečo zlepšila, ale v realite slovenských nemocníc je personálne zabezpečenie mizerné.

„Toto je moja najväčšia obava. Obávam sa stavu, že sa pandémia dostane do štádia, keď sa bude musieť riešiť v nemocniciach,“ pokračuje Visolajský. A na toto podľa jeho slov nie sú pripravené personálne ani technicky. „Priemerný vek sestry je 50 rokov, máme mnoho lekárov v dôchodkovom veku, a to nielen v nemocniciach, ale aj u všeobecných lekárov, ktorí sú zároveň veľmi ohrození.“

Problém vidí aj vo vybavení zdravotníckych zariadení. Mnoho nemocníc je starých a z pohľadu prevencie nákazy veľmi zle zabezpečených. Posledné mesiace sme podľa Visolajského mohli využiť, aby sme sa lepšie pripravili, ale premrhali sme to.



Ako predseda Lekárskeho odborového združenia má zlý pocit aj z prístupu k medicínskym pracovníkom. Keď sa do karantény dostane zdravotník, má prvé 3 dni len 25 percent platu. Hasiči a policajti majú v rovnakej situácii 100 percent. Pre Visolajského je to nepochopiteľné. Podľa neho nejde o odmenu, ale o morálne stanovisko. Z tohto pohľadu bol počiatočný postoj premiéra (s lekármi sa pri odmeňovaní najskôr nepočítalo, pozn. red.), hoci ho neskôr zmenil, pre morálku v zdravotníctve veľmi nešťastný.

Nemôžeme sa chváliť ani dostatkom zaškoleného personálu. Starostlivosť o pacienta na umelej ventilácii je podľa Visolajského ako pilotovanie lietadla. Vyžaduje prax. „Darmo budeme mať nakúpené špičkové stíhačky, keď nebudeme mať pilotov. Ventilátor je nám nanič, ak nemáme personál,“ povedal ďalej pre Denník N.



Visolajský upozorňuje, že na zemi by sme stáť, aj čo sa týka legislatívy, aby sme sa nehrali na zákony, ktoré sa v praxi nedajú dodržiavať. Napríklad odbery na PCR testy mohli donedávna vykonávať len zdravotníci. „Vo viacerých vyspelých krajinách výtery nerobia zdravotníci, niekde si ich robia dokonca samotní pacienti. Chceli sme byť svetovejší ako svet,“ vysvetľuje. Dnes je zákon zmenený a výtery už môžu robiť medici aj študenti ošetrovateľstva. Zo skúsenosti sa ale obáva, že počas semestra takýchto dobrovoľníkov nebude veľa.

Visolajský nevidí ružovo to, ako ďalej situáciu zvládneme aj preto, lebo „prvú vlnu zažili Slováci takmer nijakú“. Myslí, že to je dôvod, prečo časť obyvateľstva spochybňuje koronavírus a ochranné opatrenia, najmä rúška. „Aj historické skúsenosti, napríklad so španielskou chrípkou, ukazujú, že v krajinách, kde bola slabá prvá vlna, býva druhá silnejšia,“ uvádza ďalej pre Denník N. Ide o psychologický efekt, keď sa po ľahkej prvej vlne závažnosť pandémie podcení.