Je jedno, či ide o reakciu kolegu, zákazníka, alebo obyčajnú poznámku iného človeka. Niekedy sa nás dotkne, čo povedia druhí, a slová si vezmeme viac k srdcu. Existujú však stratégie, vďaka ktorým nás v budúcnosti  kritika nebude až tak zaťažovať, píše nemecký Focus.

Po kritických slovách, ktoré si vypočujeme, často dlhé hodiny nemáme pokoja. Je to, ako keby si myšlienky s nami robili, čo chcú. Čo robiť, aby sme sa z toho dostali? Riešenie je jednoduché.

Častejšie predvídajte a menej rozoberajte veci potom

Ide o smerovanie myšlienok a ich zafarbenie. Priveľmi rýchlo myslíme prehnane kriticky, deštruktívne, sme sklamaní, a stále si to opakujeme dokola. Často, hoci si to ani nevšimneme, je nám bližšie myslieť skôr negatívne. Lepšie by bolo myslieť na riešenia, veci relativizovať, alebo jednoducho odviesť svoju pozornosť  na niečo iné.

Negatívne myšlienky pôsobia silnejšie a dlhšie než pozitívne. Preto ich musíme vedome riadiť. Vedci hovoria, že negatívna emócia potrebuje asi tri až sedem pozitívnych na vyrovnanie, aby sme zostali zdraví a šťastí, a profesné a osobné vzťahy dlhodobo fungovali.

Príklady negatívneho myslenia:

• opakovať si slová, ktoré sa nás dotkli – tie na nás opätovne pôsobia,


• hľadať ospravedlnenie – tak zotrvávame v defenzíve,


• rozmýšľať, čo sme mali povedať – situácia je ale už minulosťou,


• v myšlienkach nadávať na situáciu – lepší pocit z toho ale mať nebudeme


• nadávať na seba – pocit sa ešte zhorší,


• zveličovať slová ako „nikdy“, alebo „vždy“.

Nejde o to, aby sme už nikdy nemali negatívne pocity a myšlienky. Sú pre nás totiž dôležitým upozornením, že niečo nie je v poriadku, prípadne o čo ide. Riadia naše správanie, napríklad v nebezpečných situáciách, aby sme sa z nich čo najrýchlejšie dostali. Ide o to, aby sme konštruktívne regulovali naše myšlienky, takpovediac, predvídali.

Sedem mentálnych techník na vyrovnanie

 Predvídať znamená konštruktívne naložiť so situáciou a informáciami. Myslí sa tým najmä to, aby sme si sami určili, čo si budeme myslieť a čo budeme cítiť. A ako to funguje?

1. Nezaoberať sa vecami, ktoré sa už stali a nemôžeme ich zmeniť.


2. Nepremýšľať o niečom, čo nemôžeme ovplyvniť, napríklad mienku niekoho iného.


3. Myšlienky, ktoré nás sužujú, relativizovať, napríklad, prečo to nie je až také zlé.


4. Zvážiť, aké ponaučenie si možno zo situácie zobrať.


5. Upriamiť myšlienky na niečo iné, napríklad na nové úlohy.


6. Pozitívne rozmýšľať, napríklad čo bolo na situácii napriek všetkému dobré.


7. Mať pozitívne myšlienky o sebe samom, napríklad, že som srdečný človek, aj keď som niečo zle odhadol.

Tri praktické rady

1. Dávajte prednosť pozitívnemu

Náš postoj k minulosti určuje naša súčasná pohoda.



Svoju pohodu môžete pozitívne ovplyvniť tak, že si v myšlienkach opakujete dobré skúsenosti z minulosti, úmyselne si na ne spomínate a tešíte sa z nich. Alebo jednoduchšie, spočítajte si pozitívne udalosti z dneška, alebo z konca týždňa.

2. Zaplaťte za deštruktívne myšlienky

Zakaždým, keď sa vrátite k problému, deštruktívne myslíte, alebo sa trápite, dajte jedno euro na dobrý účel do sporiteľničky. Tak aspoň budete vidieť, ako často myslíte negatívne, a vytrénujete sa.

3. Sústreďte sa na súčasnosť

Keď vás pohltia problémy, spýtajte sa: „Čo presne nie je teraz v poriadku?“ Napríklad: Keď v noci ležíte v posteli a ste hore, kvária vás myšlienky na rozhovor so šéfom. Pokoj, teraz ste v posteli a všetko je OK. Nič vás netrápi. Mali ste dobrú večeru. Všetko sú to „len“ bláznivé myšlienky, ktoré sa vám preháňajú hlavou.

4. Bonus: Zvyknite si na dobrý pocit

Nepýtajte sa len v nepríjemných situáciách, čo by ste teraz hneď mohli urobiť, aby vám bolo lepšie. Kúsok pobehnite, prevetrajte sa, alebo myslite jednoducho na niečo iné. V pohodovom stave sa vám bude konať oveľa ľahšie a zmysluplnejšie.

Zhrnutie

Častejšie predvídajte a menej rozoberajte veci potom. Venujte svojim myšlienkam väčšiu pozornosť a vedome rozhodujte o tom, ako, čo a ako dlho si niečo myslíte.