Mnohí zo starších čitateľov si spomenú na prípad juhoslovanskej letušky Vesny. Prežila pád z výšky desať kilometrov a dozvedel sa to celý svet. O havárii bombardéra s civiliným lietadlom nad Sovietskym zväzom sa však muselo mlčať.

Nemýľte si ju so Svetlanou Jevgenievnou Savickou, to bola kozmonautka. Toto je príbeh Larisy Savickej, ktorý sa onedlho dostane aj na plátna kín. Skutočný prežitý príbeh. Okrem dobre informovaných vojenských zdrojov, KGB, niekoľkých novinárov, najmä však samotnej Larisy Savickej, sa všetci ostatní o tom, čo sa odohralo vo vzdušnom koridore na sovietskom Ďalekom východe, dozvedeli až z nemeckých médií, ktoré po "Jeľcinovom prevrate" v roku 1991 tradične venovali veľkorysý priestor dianiu v Rusku. A teraz už všetci z článku na portáli kp.ru.

Pre Larisu Savickú to bolo pravdepodobne najdlhších osem minút z celého jej života. Dívala sa smrti do očí počas celého voľného pádu časti trupu civilného lietadla Antonov 24, ktoré z ničoho nič vo výške 5 220 metrov rozlámal na kusy bombardér vzdušných síl Tupolev TU-16. Na palube Antonova bolo 27 ľudí vrátane posádky.



Video o filme, ktorý sa dostane čoskoro do kín. Zdroj Youtube. com

Larisa Savická, ktorá prežila haváriu lietadla a pád z výšky 5 kilometrov spomína: „Sledovala som, ako sa blíži zem, a chystala som sa od nej odraziť rukami a nohami“. Korešpondent portálu kp.ru sa zúčastnil natáčania celovečerného filmu “Odna" venovanému jednému z najneuveriteľnejších prípadov v histórii letectva.

Dvadsiateho štvrtého augusta 1981 sa nad tundrou neďaleko mesta Zavitinsk zrazil vo vzduchu bombardér Tu-16K s osobným lietadlom An-24. Trosky padali do lesa a rozptýlili sa na ploche stoviek štvorcových metrov. Oficiálna správa tvrdila, že pri nehode zahynulo 38 ľudí - všetci cestujúci a členovia posádky oboch lietadiel. Ale na prekvapenie všetkých sa medzi mŕtvolami a kusmi železa v tajge našla aj živá žena.

Bola to dvadsaťročná študentka Larisa Savická. Spadla z výšky 5200 metrov, stratila manžela, ktorý sedel na vedľajšom kresle, sledovala smrť desiatok ľudí a v duchu sa sama lúčila so životom. Po mnohých zraneniach však napokon udalosť prežila.



Noviny o tomto príbehu nič nepísali. V ZSSR neradi hovorili o tragédiách, najmä o tých, za ktoré mohla armáda. O štyri roky neskôr v istom denníku vyšiel absurdný článok, podľa ktorého Larisa Savitskaya ako nový Ikaros otestovala domáce lietadlo, vystúpila päť kilometrov a z nejakého dôvodu odtiaľ spadla. Podrobné a pravdivé články o katastrofe sa objavili až na začiatku nového tisícročia.

Toto je súčasne aj zápletka filmu, ktorý sa práve začína nakrúcať. Zaujímavosťou je, že v tom čase, presne v roku 2003 portál Wikipédia o Larise písal už ako o mŕtvej žene po tragickej vzdušnej havárii. Po dlhom pátraní sa však našla letuška Larisa živá. Tvorcovia filmu sa snažia ukázať katastrofu takú, aká v skutočnosti bola. Z dôvodu maximálneho realizmu bude celá scéna zničenia a pádu lietadla vyzerať, akoby bola natočená v jednom kuse.

A čo cítila Larisa za tých osem minút, ktoré uplynuli od zrážky po náraz na zem?

... Po nadobudnutí vedomia sa pozrela na hodinky a uvedomila si, že strávila päť hodín v bezvedomí. Na zemi vedľa nej bolo veľa trosiek a mŕtvol. Vrátane mŕtvoly jej manžela. Zobrali sa pred pár mesiacmi a vracali sa zo svadobnej cesty...



Larisa strávila v tajge tri dni: 24., 25. a 26. augusta. Pila iba dažďovú vodu, nič nejedla a pokúšala sa hýbať - napriek tomu, že mala otras mozgu, zlomila si ruku, rebro a na piatich miestach aj chrbticu. Bolesť bola s najväčšou pravdepodobnosťou utlmená šokom, v ktorom bola. Celé tieto dni musela bojovať proti komárom.

Trvalo rok, kým sa Larisa naučila chodiť a sedieť vzpriamene. Celkovo jej rehabilitácia trvala asi desať rokov. Po katastrofe dostala Larisa odškodnenie od štátnej poisťovne: 75 rubľov. Za toho, kto zahynul pri leteckej katastrofe, mali príbuzní nárok na 300 rubľov.

Ako vnímala bývalá letuška, ktorá prežila pád z lietadla myšlienku nakrútiť o nej film? "Snažím sa zabudnúť na minulosť, pochovať ju. Nebudem sa pozerať na tento film, bojím sa. Mám v hlave svoj vlastný film. “

Zachránilo ju viacero okolností. Skutočnosť, že v ceste padajúcim troskám stáli brezy. Skutočnosť, že v okamihu katastrofy neupadla do hystérie. Veď - v každej situácii sa musíte pokúsiť o nemožné - čo keď to vyjde?