Kuvajt nemá dosť peňazí na pokrytie výdavkov a prudký pokles cien energií vyvoláva otázky ohľadom ďalšieho fungovania štátu v Perzskom zálive. Peniaze na výplaty nebudú už v októbri.

Krajiny v Perzskom zálive si desiatky rokov kupovali vernosť ľudu štátnou štedrosťou. Príjmy z ropy však dlhodobo prudko klesajú a štáty smerujú k okamihu ekonomického zúčtovania, pretože sa im nedarí zmeniť či aspoň priškrtiť svoje rozhadzovanie s ohľadom na príjmy. To obnovilo diskusiu o budúcnosti týchto štátov. Všimol si ju portál lidovky.cz.

Organizácii krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) sa síce podarilo dostať ceny ropy z tohtoročného historického prepadu, ale cena 40 USD za barel je stále nízka. Navyše hrozí, že pandémia spôsobená novým koronavírusom a presun k obnoviteľným zdrojom energie udrží ceny dlhodobo nízko.

Saudská Arábia obmedzuje výhody a zavádza dane. Bahrajn a Omán, ktoré majú menej rezerv, si požičiavajú a hľadajú podporu u bohatších susedov. Spojené arabské emiráty sa diverzifikujú a Dubaj sa stáva logistickým a finančným centrom.



V Kuvajte ale patová mocenská situácia medzi zvoleným parlamentom a vládou, ktorej premiér je menovaný emírom, spôsobila politický a následne aj ekonomický chaos. Zákonodarcovia zmarili plány na prerozdelenie štátnych dávok a zablokovali návrh na zvýšenie dlhu. Vláda takmer vyčerpala svoje likvidné aktíva, takže krajina asi nebude schopná pokryť rozpočtový deficit, ktorý by tento rok mal dosiahnuť takmer 46 miliárd USD.

Kuvajt sa v 70. rokoch zaradil medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce štáty Perzského zálivu, s otvoreným parlamentom, podnikateľským dedičstvom a vzdelanými ľuďmi. Krach neformálneho akciového trhu v roku 1982 však otriasol kuvajtskou ekonomikou a prišiel v rovnakom čase, ako nestabilita spôsobená takmer desať rokov trvajúcou vojnou medzi Iránom a Irakom. Po vojne v Perzskom zálive v roku 1991 Kuvajt začal masívne míňať kvôli obnove krajiny.

Kuvajt sa stále spolieha na ropu, ktorá sa na jeho príjmoch podieľa 90 percentami. Štát zamestnáva 80 percent pracujúcich Kuvajťanov, ktorí zarábajú viac ako pracujúci v súkromnom sektore. Príspevky na bývanie, pohonné hmoty a potraviny môžu pre priemernú rodinu dosahovať v priemere 2000 dolárov mesačne. Platy a podpory tvoria tri štvrtiny výdavkov štátu, ktorý od poklesu cien ropy v roku 2014 smeruje k siedmemu rozpočtovému deficitu za sebou.



Kuvajt má veľa peňazí, tie sú ale ukryté v uzavretom fonde. Je štvrtým najväčším štátnym fondom na svete, podľa odhadu má 550 miliárd USD. Možnosť, že by krajina siahla do Fondu, ktorý bol vytvorený pre budúce generácie, aby štát zabezpečil prosperitu po vyčerpaní ropy, sa javí ako kontroverzná záležitosť. Niektorí Kuvajťania tvrdia, že čas už nadišiel. Kritici však varujú, že bez diverzifikácie ekonomiky a tvorby pracovných miest by sa úspory minuli za 15 až 20 rokov.

Štátny investičný fond už prišiel so záchranou, keď v minulých týždňoch kúpil od ministerstva financií majetok za viac ako sedem miliárd USD. Parlament schválil plán, podľa ktorého sa počas obdobia rozpočtového deficitu zastaví prevod desiatich percent príjmov z ropy do fondu. To predstavuje ďalších 12 miliárd USD. Stále to však nie je dosť na pokrytie narastajúceho deficitu. Na to si vláda bude musieť požičať.

Bezvýchodisková situácia podkopáva dôveru investorov. Šéf spoločnosti pre politickú a finančnú komunikáciu Bensirri Faváz Sirr dodáva, že hlavným problémom je viera, že Kuvajt bude bohatý večne. "Nikto nemá politický kapitál, aby ľuďom v Kuvajte povedal, že ak nepodporíme zmenu, tak večierok sa čoskoro skončí."

To “čoskoro” má horizont asi jedného mesiaca.