Tieto peniaze pôjdu na modernizáciu a budovanie jadrových síl krajiny. Zodpovedajúci záver je obsiahnutý vo zverejnenej správe Kongresového rozpočtového úradu USA, uviedla agentúra RT.

Autori dokumentu sa domnievajú, že v prípade ukončenia dohody môžu Ruská federácia a Spojené štáty zachovať status quo alebo prijať opatrenia „na kompenzáciu neexistencie obmedzenia podľa dohody“. Podľa ruských odborníkov je však správa Kongresu akousi prípravou na možné nepredĺženie zmluvy.

Ak by Zmluva o predĺžení strategických útočných zbraní nebola predĺžená, mohlo by to v najbližších niekoľkých desaťročiach znamenať značné výdavky zo strany Pentagonu, uvádza sa vo zverejnenej správe Kongresového rozpočtového úradu USA.



Autori dokumentu zvažovali niekoľko možností ohľadom vývoja udalostí, pokiaľ nebude zmluva START predĺžená.

„Pokiaľ bude zmluva ukončená v roku 2021, Spojené štáty a Rusko môžu reagovať zachovaním súčasného stavu. Prípadne by mohli prijať rôzne opatrenia, aby kompenzovali neprítomnosť obmedzení vyplývajúcich zo zmluvy,“ uvádza sa v správe.

Tá tiež poznamenáva, že v druhom prípade sa môžu Spojené štáty vrátiť k limitom stanoveným v Zmluve o strategickom útočnom znížení z roku 2002 (SORT), START II alebo START I.

Pri návrate k obmedzeniam, ktoré boli uvedené v zmluve SORT, sa neočakáva výrazné zvýšenie nákladov Pentagonu. V ďalších dvoch prípadoch americkí analytici identifikujú dve možné cesty vývoja udalostí. Prvým je zvýšenie počtu hlavíc u existujúcich nosičov.



Tento prístup v americkom Kongresovom rozpočtovom úrade bol označený za „najmenej nákladný“. Druhým je nárast počtu nosičov (bombardéry, ponorky a rakety), ktoré odborníci považujú za „flexibilnejší prístup“. Kombinácia týchto možností tiež nie je vylúčená.

„Keby Pentagon zvýšil svoje sily na úroveň limitov START I, potom s najlacnejšími nákladmi by sa jednorazové výdavky zvýšili o 88 miliárd na 149 miliárd dolárov a ročné náklady o 4 miliardy na 10 miliárd dolárov. S flexibilnejším prístupom by mohli jednorazové náklady Pentagonu vzrásť o 410 miliárd dolárov na 439 miliárd dolárov a ročné náklady o 24 miliárd dolárov na 28 miliárd dolárov,“ uviedla správa.

Súčasne sa uvádza, že celkové výrobné náklady by dosiahli takmer trojnásobku sumy, ktorú „ministerstvo obrany v súčasnosti plánuje minúť na výrobu v najbližších niekoľkých desaťročiach“.

Okrem toho správa zdôrazňuje, že tieto odhady nezahŕňajú dodatočné náklady na výrobu nových hlavíc, výstavbu základní a výcvikových stredísk, ako aj na modernizáciu výroby, ak to bude potrebné.



Dokument tiež načrtáva dôsledky, ktorým môžu Rusko a Spojené štáty čeliť, ak nebude predĺžená zmluva o znižovaní strategických útočných zbraní.

„Postupy pre zvýšenie transparentnosti a budovanie dôvery stanovenej v START III a predchádzajúcich zmluvách prestanú, a v tomto prípade obe strany stratia príležitosť priamo dostávať informácie o schopnostiach svojich protivníkov,“ uviedli autori správy.

Okrem toho sa uvádza, že bez kontrol na mieste, výmeny informácií a obmedzení šifrovania textových letových dát „v priebehu času vzrastie miera neistoty o vzájomných silách“.

„Napríklad nedostatok špecifických znalostí o silách druhej strany môže viesť USA k tomu, aby rozšírili svoje spravodajské možnosti alebo vyvinuli protiraketovú obranu, aby sa zabezpečili proti neistote ohľadom zámerov druhej strany,“ uvádza sa v dokumente.

Platnosť zmluvy START III, podpísanej pred desiatimi rokmi, končí vo februári 2021. Moskva opakovane vyhlásila, že je pripravená dokument predĺžiť. Washington však neoznámil svoje konečné rozhodnutie o osude dohody. Namiesto toho USA pripravuje podmienky pre novú zmluvu, ktorá nahradí START III. Americká strana je najmä pre zapojenie Číny do rokovaní, hoci to Peking opakovane odmietol. K tomu treba dodať, že jadrovými arzenálmi, okrem USA, Ruska a Číny, disponujú aj Francúzsko a Veľká Británia.