Vrahovia včiel a rabovači ich úľov sa rýchlo šíria po Európe. Pochádzajú z Ázie a stavajú si hniezda už aj v susednom Rakúsku. Ich lokalitou je zrejme už aj Neziderské jazero.

Už nejaký čas žijú v južnom Nemecku a prenikli aj do severného Talianska. Ich hniezda objavili uprostred Ženevy a svoje skúsenosti s nimi majú aj hasiči v Rakúsku. Vespa velutina nigrithorax- ázijská osa. Čierno-žlto-červeno-hnedý hmyz dobýva nové oblasti, nemá v nich prirodzených nepriateľov a likviduje domáce včelstvá. Viac píše rakúsky kurier.at.

Pre zdravie ľudí invazívne osy nepredstavujú väčšie nebezpečenstvo ako osa európska.Včely medonosné však ešte nemajú obrannú stratégiu proti týmto predátorom. EÚ preto zaraďuje hladných príbuzných včiel na zoznam nežiaducich druhov.

„Je potrebné očakávať, že sa ázijská osa rozšíri do Rakúska,“ tvrdí Agentúra pre zdravie a bezpečnosť potravín AGES. Kedykoľvek. Odborník na hmyz Fritz Gusenleitner je presvedčený, že je možné, že jeden či viac exemplárov sa už dostali bez povšimnutia za hranice. Približne tri centimetre veľké tvory prešli cez more v roku 2005. V tom čase bolo prvé hniezdo objavené neďaleko Bordeaux. Pravdepodobne juhovýchodní Ázijci prišli do Európy z Číny v kontajneri. Odvtedy sa napriek intenzívnej kontrole rýchlo rozšírili. V Španielsku, Portugalsku, Belgicku a Veľkej Británii. Len vo Francúzsku je každý rok zámerne zničených okolo 2 000 hniezd.



"Vespa velutina nigrithorax je jedným z predátorských druhov hmyzu. V hniezde žije až 10 000 jedincov,” popisuje veľký problém odborník na osy Gusenleitner. Veľa potomkov musia kŕmiť výživnými bielkovinami. Práve preto sa zameriavajú na včelstvá.

Rovnakým spôsobom lovia aj domáce sršne. Proti tým sa však už včely dokážu brániť. "Ak je včela napadnutá, prichádzajú jej na pomoc ďalšie. Doslova sršňa zaľahnú a zadusia. Ten následne hynie na prehriatie alebo zadusenie.” Vysvetľuje Harald Brugger z environmentálnej poradne. V boji proti ázijskej ose sú však včely nateraz bezradné.

Vespa velutina nigrithorax zrejme objavuje nový domov medzi Bodamským jazerom a Neziderským jazerom. Na základe „štatistického modelovania“ má AGES podozrenie, že ázijská osa "je schopná žiť v rakúskom podnebí”. Na jej udomácnenie je potrebná zmena klímy v Európe, čo sa deje už niekoľko desaťročí.