Na Slovensku chýba systematické hodnotenie kvality umeleckého vzdelávania na všetkých stupňoch. Meranie výsledkov umeleckého vzdelávania v súčasnosti vecne prináleží do pôsobnosti rezortu školstva.

Umelecké vysoké školy a akadémie sú pre svoje špecifiká málokedy sledované v medzinárodných rankingoch univerzít, kde je ťažiskom výskumná činnosť. Vyplýva to z Revízie výdavkov na kultúru, ktorú pripravil Inštitút kultúrnej politiky v spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze.

QS World University Ranking v kategórii Performing Arts (scénické umenie) vyhodnocuje povesť inštitúcie medzi akademikmi a medzi zamestnávateľmi, nie publikačnú činnosť. Analytici konštatujú, že Slovensko sa v stovke najlepších neumiestnilo. Podľa nich je otázne, či boli slovenské školy do hodnotenia zaradené.



Určitým indikátorom je atraktivita školy pre študujúcich zo zahraničia. V roku 2019 mali hudobné odbory vysokých škôl 23 percent študentov s iným ako slovenským občianstvom, pričom priemer verejných vysokých škôl bol 4,7 percenta. Z revízie ďalej vyplýva, že v Rakúsku v roku 2018 študovalo na umeleckých vysokých školách 48,3 percenta cudzincov. Priemer verejných vysokých škôl bol 26,4 percenta.

Rankingy stredných škôl spravidla nezahŕňajú konzervatóriá, ktorých je 18, alebo porovnávajú len výsledky žiakov vo všeobecných predmetoch ako slovenských jazyk. Revízia upozorňuje, že o kvalite umeleckého vzdelávania na úrovni základných a základných umeleckých škôl je ešte menej informácií.

Podľa analytikov je však hodnotenie umeleckých predmetov a odborov výzvou v každej krajine. Existujú ale národné a minimálne pri stredoškolskom hudobnom vzdelávaní aj medzinárodné štandardy, ktoré by takéto hodnotenie umožnili. Analytici zároveň upozornili, že je potrebné prijať a pravidelne vyhodnocovať štandardy umeleckého vzdelávania na konzervatóriách.