Komentár Alexandera Mezajeva

Osamelosť Spojených štátov v Bezpečnostnej rade OSN sa prejavila prvýkrát

Výbor pre spravodajské služby amerického Senátu uverejnil 18. augusta posledný piaty zväzok správy o tzv. zasahovaní Ruska do prezidentských volieb v USA v roku 2016. Rozsah piateho zväzku láme všetky rekordy - 966 strán!

Správa sa zaoberá pokusmi Ruska ovplyvniť volebnú infraštruktúru, využitím sociálnych sietí na tento účel, reakciou vlády USA, načrtáva hodnotenie spravodajskej komunity USA a hovorí o nebezpečenstve ruských ovplyvňovacích operácií.

Jedno z hlavných zistení správy je, že Moskva a prezident Putin osobne nariadili hackovanie počítačových sietí a účtov Demokratickej strany s cieľom spôsobiť únik informácii, ktoré by poškodili povesť Hillary Clintonovej. Výbor neposudzoval, či sú tieto informácie pravdivé, len poznamenal, že únik tejto informácie zabezpečilo Rusko.

Putinovo meno sa v správe spomína viac ako päťsto krát, nie je však hlavným protagonistom senátnych vyšetrovateľov. Hlavnou postavou je americký prezident Donald Trump, spomínaný len v piatom zväzku 3000 (tri tisíc!) krát.



 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zostavovatelia správy z Výboru pre spravodajské služby amerického Senátu nezverejnili svoju prácu preto, aby zdiskreditovali ruské vedenie, ale hlavu súčasnej americkej administratívy. Dôkazy obžaloby sú pritom buď smiešne, alebo začiernené: celé strany a časti správy sú neprístupné a prakticky nečitateľné.



Čiastočne to má súvis s anglosaskou praxou predsúdnej dohody medzi obvineným a prokuratúrou (dohoda o vine a treste). V priebehu rôznych rokov sa vyšetrovanie trestných činov v USA skončilo v 97% prípadoch dohodou. To znamená, že ak obvinený odmietne priznať vinu bez súdneho konania (a teda bez toho, aby musela prokuratúra niečo dokázať), tak americkí vyšetrovatelia nemajú potrebnú kvalifikáciu na presvedčivé vyšetrovanie. Preto aj začiernené „vyšetrovacie“ správy, ktoré maju vyvolávať dojem, že obsahujú obrovské množstvo „tajných“ dôkazov. Odtiaľ aj higly likely. Netreba sa diviť.

Napríklad Paul Manafort, vedúci prezidentskej kampane D. Trumpa, ktorý bol aj poradcom prezidentských volebných kampaní Geralda Forda, Ronalda Reagana a Georgea Busha bol jedným z hlavných obvinenených. Skúmaním jeho väzieb na Rusko a Ukrajinu, výbor dospel k záveru, že Manafortov prístup k vysoko postaveným ukrajinským a ruským politickým vodcom a jeho ochota zdieľať informácie s osobami, spojenými s ruskými tajnými službami predstavovali "vážnu protišpionážnu hrozbu’’. Dôkazy? Je ich veľa, sú však tajné, a preto sú začiernené. Na rovnakom mieste, kde nie je text začiernený, sa uvádzajú nezrozumiteľné screenshoty z Googlu a ďalšie nezmysly.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia označila americké dôkazy za „nezmysel“, nekomentovala však správu Senátu (koniec koncov, sú to len poslanci parlamentu, čo si z nich vziať?), ale dokumenty ministerstva zahraničia USA zaslané na oficiálnu žiadosť ruských orgánov! Moskva opakovane žiadala Washington, aby jej zaslali oficiálne materiály a dôkazy o obvineniach zo zasahovania. Moskve bolo povedané, že „ruské tajné služby by sami mali vedieť“ alebo sa odvolávali na sociálne siete.



Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí v komentári k tomuto druhu „dôkazov“ povedala: „Prv než ste nám toto všetko dali, mohli ste to predsa prehnať cez svoje tajné služby? Nedávno nám minister zahraničných vecí USA M. Pompeo napísal o korupcii, peniazoch daňových poplatníkov. Počítajte peniaze svojich daňových poplatníkov a spýtajte sa svojich tajných služieb, čo robia, ak americkí diplomati dávajú ruským oficiálnym predstaviteľom na vysokej úrovni takýto nezmysel“.

Prezidentské voľby v USA, naplánované na 3. novembra 2020 sa zároveň stávajú predmetom zvýšeného vonkajšieho zasahovania. O hrubom zasahovaní do americkej volebnej kampane Medzinárodným trestným súdom sme už písali. A toto sa stalo pred niekoľkými dňami v Bezpečnostnej rade OSN.

Bezpečnostná rada 14. augusta hlasovala o návrhu uznesenia k bodu programu ‘’Nešírenie jadrových zbraní, ktorý predložili Spojené štáty. Za návrh hlasovali dvaja členovia Rady: USA samotné a ... Dominikánska republika. Podsta nie je v tom, že RF a ČĽR hlasovali proti (dosť často hlasujú proti spoločne), podstata je iná: Spojené štáty nepodporili iné západné krajiny! Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Belgicko a ešte sedem ďalších delegácií sa zdržalo hlasovania.



Takáto osamelosť Spojených štátov amerických v Bezpečnostnej rade OSN (podpora Dominikánskej republiky túto ranu iba prehĺbila) sa prejavila po prvýkrát. Návrh, predložený Spojenými štátmi nezískal jediný spojenecký hlas! Dokonca ani Estónsko nepodporilo USA, „priznávajúc, že úplná implementácia odseku 5 a pododsekov b) a e) odseku 6 prílohy B k rezolúcii 2231 (2015) je nevyhnutná na udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti,

1. rozhodla, na základe článku 41 Charty Organizácie Spojených národov, že odsek 5 a písmená b) a e) odseku 6 prílohy B k rezolúcii 2231 (2015), bez ohľadu na termín uvedený v každom odseku alebo pododseku, sa bude uplatňovať aj naďalej, až kým Bezpečnostná rada nerozhodne inak;

2. rozhodla, že sa touto otázkou bude ďalej zaoberať“.

V roku 2015 však všetky tieto krajiny hlasovali aj za uznesenie aj za jej prílohy. Nemalo by teda existovať žiadne kategorické „nie“ ani z Francúzska, ani z Nemecka, ani z Belgicka, ani z Británie.

Príloha B k rezolúcii BR OSN č. 2231 z 20. júla 2015 upravuje otázky kontroly iránskeho jadrového programu. V ustanoveniach tohto uznesenia nie je nič, čo by mohlo prinútiť západných členov Bezpečnostnej rady, aby výzvu Spojených štátov spoločne zavrhli.

Ak by Spojené štáty vedeli, že ich spojenci nepodporia, nikdy by svoj návrh na hlasovanie nepredložili. A keďže návrh na hlasovanie predložili, znamená to len jednu vec: Američanom bola vyjadrená podpora, ale nebola zrealizovaná. Toto je bezprecedentný počin. Jeho cieľom je zdiskreditovať Trumpovu administratívu. Toto je priama medzinárodná reflexia najakútnejšieho vnútropolitického zápasu v Spojených štátoch medzi odporcami a podporovateľmi úradujúceho prezidenta.

V tejto súvislosti sa zverejnenie piateho zväzku vyšetrovania Senátu týkajúceho sa „ruského zasahovania“ stalo faktorom, odvádzajúcim pozornosť od skutočného vonkajšieho zasahovania do vnútorných záležitostí Spojených štátov. Alebo faktorom, zobrazujúcim rozkol Ameriky v medzinárodných vzťahoch.