Komentár Dmitrija Perceva (Fond strategickej kultúry)

Politické vedenie Litvy má v Bielorusku dva ciele: ide o rozkol Minska s Moskvou so záväzným vypovedaním zmluvy o Zväzovom štáte a odstavenie bieloruskej atómovej elektrárne, "politického projektu Ruska, ktorý Bielorusi, na príkaz Kremľa, zrealizovali vo vzdialenosti 50 kilometrov od litovskej metropoly’’.

Odstránenie Alexandra Lukašenka od moci je len nástrojom na dosiahnutie týchto strategických cieľov, rovnako ako aj dosadenie Svetlany Cichanovskej do prezidentského kresla. Dokonca aj laici vidia, ako mladá žena prostredníctvom videozáznamov číta texty, ktoré pre ňu napísali na chodbách litovského ministerstva zahraničných vecí. Scenáre predstavení možno schvaľuje minister Linas Linkevičius.

Litovská vláda neskrýva: "Môžeme len dúfať, že po zmene politického režimu v Bielorusku, uskutočnením demokratických volieb, budú snáď, nové vládne orgány môcť prijať oveľa racionálnejší postoj v otázke bieloruskej atómovej elektrárne". Touto vetou nám predseda vlády Saulius Skvernelis v koncentrovanej podobe povedal všetko, čo je potrebné vedieť o súčasných cieľoch Litvy v susednej krajine.

Všetky ostatné oficiálne vyhlásenia Vilniusu, vrátane prejavov hlavy štátu Gitanasa Nauseda, možno počúvať na pol ucha. Slová sú len taktické manévre slúžiace na dosiahnutie strategických cieľov. Pritom je známe, že v telefonickom rozhovore s bieloruským prezidentom ruský líder Vladimír Putin potvrdil svoju pripravenosť poskytnúť Bielorusku pomoc na základe zmluvy o vytvorení Zväzového štátu a v prípade vonkajších vojenských hrozieb na základe zmluvy OZKB. Tiež je známe, že Kremeľ vedie telefonické rokovania o situácii v Bielorusku s poprednými európskymi metropolami. Kaliningradský politológ Alexander Nosovič ironicky poznamenal: „Dokonca je trápne hovoriť napriklad o tom, že Macron, Merkelová, Trump a šéf Rady EÚ, ktorého priezvisko nestojí ani za zmienku rokujú alebo sa pripravujú rokovať s Putinom o Bielorusku. Putin nie je imperialista, ani šovinista a ani vinný. Sami mu volajú“.

Poslanec parlamentu, Sejmu, Vytautas Bakas, bývalý šéf parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť a obranu, označil Litvu «expertom na postsovietske krajiny, ktorej názorom by sa malo naslúchať’’. Toto vyhlásenie vyburcovalo Bakasových kolegov. 18. augusta prijal litovský parlament na mimoriadnom zasadnutí uznesenie, ktoré neuznáva výsledky prezidentských volieb v Bielorusku. Západ si tým uzavrel perspektívu možného dialógu s prezidentom Lukašenkom. A poslanec parlamentu, Sejmu, Žygimantas Pavilionis vystúpil s požiadavkou „nových, transparentných parlamentných a prezidentských volieb, zodpovedajúcich demokratickým procedúram“ a navrhol v tejto veci susednej krajine sprostredkovateľskú misiu Litvy.

V litovskom paralmente, Sejme, vytvorili skupinu „na monitorovanie udalostí“, ktorá pozostáva z troch predstaviteľov opozície a troch ľudí z vládnucej väčšiny na čele s politickou bábkou, bývalým komunistom Gediminasom Kirkilasom. Lukašenko v odpovedi len odvrkol: „... najprv si u seba doma poupratujte“.

Igor Korotčenko, hlavný redaktor ruského časopisu Národná obrana, hovorí:  „Čo sa týka rusko-bieloruskej spolupráce vo vojenskej oblasti, všetko je zreteľne reglementované a založené na normách medzinárodného práva. V rámci OZKB (Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti), ktorá v prípade potreby vymedzuje mechanizmus právnej aj vojenskej pomoci Bielorusku, existujú záväzky. Máme spoločné zoskupenie vojsk. Budeme konať v súlade so svojimi záväzkami“.

Pritom je potrebné poznamenať, že obranné spojenectvo Ruska a Bieloruska je spečatené zmluvami o vytvorení Zväzového štátu (1999) a vojenskej spolupráci (1997) a ďalšími dokumentami.

V Minsku tiež vidia, že situácia nevyzerá bezpečne. Lukašenko povedal: Tanky a lietadlá NATO sú „15 minút“ od hraníc republiky. A na stretnutí vo svojom Generálnom štábe bieloruský prezident zdôrazňoval vonkajšie hrozby. „Pokiaľ ide o vojenskú zložku, máme dohodu s Ruskou federáciou v rámci Zväzového štátu. Toto sú okamihy, ktoré zodpovedajú tejto dohode“.

Litovskí politici by mali porozmýšľať o výbere takej línie správania, pri ktorej by rozruch z diania v Bielorusku slabol. Bolo by dobré vyrovnať sa s myšlienkou, že vonkajšie sily nebudú schopné zničiť Zväzový štát východných Slovanov, v podstate jedného národa rozdeleného hranicami v roku 1991. 

A nakoniec, poznamenáme jednu závažnú skutočnosť, ktorá prekračuje rámec vyhlásení litovských politikov: 99 podnikov bieloruského obranno-priemyselného komplexu zabezpečuje asi 15% obranných objednávok Ruskej federácie, v tomto sektore sa vytvárajú jedinečné a nenahraditeľné výrobky. Dokonca export zbraní Bieloruskej republiky - do 1,5 miliardy dolárov ročne - je tvorený z veľkej časti ruskými objednávkami. Hlbšia integrácia Ruskej federácie a Bieloruskej republiky teda nie je len slogan.