Ako však poznamenal, odvolávanie najvyšších ústavných činiteľov je pod väčším drobnohľadom médií, čo môže vyhovovať opozičným politickým stranám, ktoré sa tým dostanú do centra pozornosti.

Premyslený marketingový ťah

Predseda opozičnej strany Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) Robert Fico sa nedávno vyjadril, že chce pre kauzu advokáta Miškoviča na septembrovej parlamentnej schôdzi odvolávať z funkcie ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO). Vážne pochybenia volených funkcionárov sú podľa politológa dôvodom na ich odchod z politiky.

„V ideálnom štáte by odišli sami, a to aj pre plagiátorstvo. Súčasťou slovenskej politickej kultúry však, žiaľ, nie je vyvodenie vlastnej zodpovednosti za bývalé či súčasné zlyhania, preto tieto situácie opozícia tak rada využíva,“ ozrejmil.



Opozícia sa už počas tohto volebného obdobia neúspešne pokúšala odvolať z funkcie premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) a predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) pre kauzu ich diplomových prác. Na otázku agentúry SITA, či je štandardom v demokratickej krajine tak časté odvolávanie členov vlády, Štefančík odpovedal, že určite nie. „Osobne nevidím v odvolávaní predsedu vlády, ministrov, prípadne predsedu parlamentu akýkoľvek zmysel, keďže vládna koalícia disponuje ústavnou väčšinou. Odvolávanie vlády sa tak mení z kontrolného inštitútu opozície na premyslený marketingový ťah,“ myslí si politológ.

Konštruktívne vyslovenie nedôvery

Aktuálny inštitút odvolávania predsedu vlády by zrušil a nahradil ho konštruktívnym vyslovením nedôvery. Ako príklad spomenul Nemecko. „Inak povedané, úradujúci spolkový kancelár je odvolaný len vtedy, keď parlament zvolí jeho nasledovníka. Tento systém je pozitívny v tom, že po prípadnom odvolaní kancelára nehrozí krajine kríza, pretože parlament sa dohodne zároveň na novom predsedovi vlády, teda jedna vláda strieda druhú bez prechodného obdobia,“ vysvetlil Štefančík. Tým, že má terajšia vládna koalícia ústavnú väčšinu, je podľa neho ideálna príležitosť nechať sa inšpirovať nemeckým systémom odvolávania šéfa vlády.

Odvolávanie najvyšších ústavných činiteľov je podľa politológa pod väčším drobnohľadom médií. „Dostanú sa do večerného spravodajstva, do víkendových diskusných relácií. Opozícia sa teda dostane do centra pozornosti, všimnú si ju takto aj inak apatickí voliči. Problém je však v tom, že tieto odvolávania nikdy nikam nevedú, keďže parlament zvyčajne členov vlády ,podrží´ vo funkcii,“ uzavrel Štefančík.