Na svete je iba 10 krajín, ktoré nemajú nakazených na Covid-19. Ekonomické problémy sa však nevyhli ani týmto krajinám, píše BBC

Koronavírus sa šíri po našej planéte už viac ako tri štvrtiny roka a za ten čas sa ním nakazili ľudia prakticky na celom svete. Napriek tomu je zaznamenaných ešte desať krajín, ktoré neevidujú ani jeden prípad nákazy ochorením COVID-19. Všetky sa nachádzajú v Tichom oceáne a jedná sa o ostrovy, ktoré sú prakticky odrezané od sveta. Navyše, odkedy prestali lietať lietadlá, ocitli sa v úplnej izolácii.

Hotel na malom ostrove Palau obklopenom bledomodrým Tichým oceánom bol otvorený v roku 1982 pred masovou turistikou a odvtedy sa tešil rozmachu. V roku 2017 údaje MMF ukázali, že turistika tvorí 40% HDP krajiny. V roku 2019 prišlo do Palau 90-tisíc turistov, čo je päťnásobok jeho celkovej populácie. Hranice Palau sú však od konca marca zatvorené. Okrem hotela sú prázdne aj reštaurácie a obchody so suvenírmi sú zatvorené.

„Oceán je tu oveľa krajší ako na akomkoľvek inom mieste na svete,“ povedal pre portál BBC Brian Lee, manažér a spolumajiteľ hotela Palau. Pred Covidom malo jeho 54 izieb obsadenosť 70 až 80%. Keď sa však hranice zatvorili, hostia neprišli. „Je to malá krajina, takže miestni ľudia nezostanú v Palau,“ hovorí Brian, ktorý stále zamestnáva okolo 20 ľudí, aj keď so skrátenými hodinami. „Snažím sa pre nich nájsť prácu - údržbu, renováciu atď.,“ hovorí.



Prázdne hotely však nemôžu byť udržiavané a renovované navždy. „Môžem takto zostať ešte pol roka, potom budem musieť zavrieť,“ netají Brian, ktorý neobviňuje vládu, lebo tá ponúka finančnú podporu obyvateľom, a napokon aj udržiava vírus mimo dosahu. „Podľa mňa odviedli dobrú prácu,“ pridáva. Ak má však hotel Palau prežiť, musí sa niečo čoskoro zmeniť.

Predseda vlády nedávno oznámil, že „základné“ letecké cestovanie by mohlo pokračovať do 1. septembra. Medzitým sa otvorí „letecký koridor“ s Taiwanom, ktorý by turistom umožnil návštevu. Pre Briana a jeho hotel by ale už mohlo byť neskoro. „Myslím si, že musia začať znovu otvárať, inak tu nikto nemôže prežiť,“ vraví smutne Brian.

Marshallove ostrovy, ktoré sú vzdialené asi 4 000 km východne cez rozľahlý Tichý oceán sú, rovnako ako Palau, tiež bez infekcie. Hotel Robert Reimers sa nachádza na hlavnom atole Majuro s lagúnou na jednej strane a oceánom na druhej. Pred Covidom malo 37 izieb obsadenosť 75 až 88%, s hosťami hlavne z Ázie, Tichomoria alebo USA. Od uzavretia hraníc začiatkom marca je obsadený iba na 3 až 5%. „Z vonkajších ostrovov sme mali niekoľko ľudí, ale nebolo ich veľa,“ hovorí pre portál BBC Sophia Fowler, ktorá pracuje pre hotelovú skupinu.

Na národnej úrovni sa očakáva, že krajina príde o vyše 700 pracovných miest, z ktorých bude 258 v sektore hotelov a reštaurácií. Marshallove ostrovy sú oveľa menej závislé od dovolenkárov ako Palau, no tu je zase veľkým problémom  odvetvie rybného hospodárstva. Aby sa zabránilo zdržiavaniu ľudí v krajine, lode, ktoré boli v infikovaných krajinách, majú zakázaný vstup do prístavov. Ostatné lode, vrátane palivových tankerov a kontajnerových lodí, musia pred vstupom stráviť 14 dní na mori. Licencie na rybolov nie sú predané a nákladné lety boli prerušené. Zásielky tuniaka sashimi na pobreží klesli o 50%. Ostatné odvetvia rybného hospodárstva očakávajú v priebehu roka pokles o 30%.



Len Tarivonda je riaditeľkou verejného zdravia vo Vanuatu, ktoré má 300 000 obyvateľov. Napriek tomu, že pracuje v hlavnom meste Port Vila, pochádza z Ambae, ostrova s ​​10 000 obyvateľmi vzdialenými asi 170 kilometrov severne. „Ak s nimi budete hovoriť, väčšina vám povie, že chce aby boli hranice uzavreté čo najdlhšie,“ povedala portálu BBC Len Tarivonda. „Hovoria, že nechceme chorobu - inak sme v podstate odsúdení na zánik,“ pridáva Len. Približne 80% ľudí vo Vanuatu žije mimo miest a „formálnej ekonomiky“.

V apríli zasiahol ostrov tropický cyklón Harold, ktorý spustošil veľkú časť krajiny, pričom zabil troch ľudí a zasiahol viac ako polovicu obyvateľstva. „Súčasne u nás prebiehajú dve katastrofy. Jednou je coronavírus a druhou hurikán, avšak Covid bud mať dlhodobejší dopad,“ myslí si Tarivonda.

V júli síce miestna vláda oznámila plány na opätovné otvorenie hraníc do iných „bezpečných“ krajín, ktoré by mali platiť do 1. septembra, lenže potom opäť vzrástli prípady ochorení v Austrálii a na Novom Zélande, takže plán sa posunul späť. Tarivonda sa so znepokojením pozerá najmä na Papuu-Novú Guineu, ktorá bola až do prudkého nárastu koncom júla takmer bez nakazených. „Ak vírus príde, bude to pravdepodobne ako požiar. A to, čo vidíme v Papue-Novej Guinei, je obrazom toho, prečo sa bojíme,“ skonštatovala Len pre portál BBC.

Čo teda môžu krajiny, ktoré nie sú nakazené, urobiť? Existujú krátkodobé opatrenia, napríklad platby pracovníkom a podnikom, ale aj jedno dlhodobé, a to čakať na očkovanie. Dovtedy zostávajú pre ne najväčšou nádejou cestovné obmedzenia. Napriek tomu, ako zdôrazňuje pre portál BBC Rommel Rabanal z Ázijskej rozvojovej banky, to znie jednoduchšie, ako vyzerá. „Najväčšie predpoklady majú opatrenia ako spoločný súbor testovacích štandardov, sledovanie kontaktov a karanténnych zariadení v prípade výskytu ohnísk.“ Jeho slová doplnil Jonathan Pryke, riaditeľ programu tichomorských ostrovov v Lowy Institute. „Pri spätnom pohľade ale už nikto nepochybuje o tom, že uzavretie sa bolo tým správnym krokom týchto tichomorských národov.“

Krajiny, ktoré nezaznamenali prípady Covid-19

• Palau


• Mikronézia


• Maršalove ostrovy


• Nauru


• Kiribati


• Šalamúnove ostrovy


• Tuvalu


• Samoa


• Vanuatu


• Tonga