Aj nenarodené dieťa vníma zvuky. Silné zvuky mu môžu poškodiť sluch ešte predtým, ako sa prvýkrát na tomto našom svete nadýchne.

Keď vrabec spieva, vydáva hluk s intenzitou 30 decibelov. V prírode nám podobné zvuky neškodia. Spravidla nemajú ani 60 decibelov. V meste je však všade okolo nás ľudská konverzácia (60 až 80 decibelov), klaksóny automobilov (85 decibelov) a niekedy aj zbíjačky (120 decibelov). A to sa už treba chrániť. Ak sme tomuto hluku vystavení viac ako desať sekúnd, ohrozuje to náš sluch, radí portál lidovky.cz s odvolaním sa na článok vo francúzskom denníku Le Figaro.

"Po narodení máme k dispozícii isté množstvo sluchových buniek, ktoré sa už nikdy neobnoví, preto je potrebné si ich chrániť," hovorí doktor Jean-Claude Normand z lyonskej univerzity Clauda Bernarda.

Na pracovisku platí zákonná úprava pre ochranu sluchu, za ktorej porušenie hrozia vysoké pokuty. Rizikovejší pre nás je ale hluk mimo pracoviska. "Príliš veľa mladých ľudí nedbá na riziká súvisiace napríklad s počúvaním hlučnej hudby počas dlhšej doby. Tak sa poškodenie sluchu akumuluje, " pripomína doktor Normand.



Prah bolestivosti je 120 decibelov, ale naše uši trpia už pri 100 decibeloch, ktoré napríklad produkuje rockový koncert alebo diskotéka. Naša tolerancia voči hluku má však aj psychický rozmer, konštatuje doktor Normand. Zvuky, ktoré prichádzajú zvonku, sa tolerujú horšie ako zvuky, ktoré sami vydávame. Vnímanie hluku závisí od individuálnych, sociálnych, kultúrnych a environmentálnych faktoroch.

Okrem niekoľkých zvukov považovaných za relaxačné, ako je napríklad hukot morských vĺn, je len málo tých, na ktorých neškodnosti sa všetci zhodnú. Určitý druh hudby niekoho okúzľuje zatiaľčo iného znervózňuje. Kohúty, kravy a zvony majú svojich zástancov, ale iní ich neznášajú. Niektorí ľudia si myslia, že je vidiek tichý, je tam ale hluk z traktorov, zvierat a z mnohých iných výdatných zdrojov. A pretože je tam zvukové pozadie tichšie ako v meste, také zvuky viac vyniknú a môžu byť aj viac nepríjemné.

Hluk, ktorému sme denne vystavení, môže narušiť spánok a viesť k chronickej únave. Aj keď si na zvuky v pozadí môžeme psychicky zvyknúť, fyziologický vplyv zostáva a môže viesť k stresu, oslabeniu imunity a k zvýšeniu rizika vzniku obezity, cukrovky, vysokého krvného tlaku a kardiovaskulárnych chorôb.

Hluk ale môže škodiť ešte aj pred narodením. V posledných troch mesiacoch tehotenstva má už plod funkčný sluch a okrem toho, čo sám počuje, môže trpieť dôsledkami stresu, ktorý z hluku pociťuje matka, hovorí doktor Normand.



Dnes mnohí trpia stálym hlukom v pozadí. Je teda dôležité nájsť si chvíľku pokoja, aby sa organizmus zotavil, najlepšie prechádzkou v parku, kde počúvame zvuky prírody, alebo niekoľkými minútami v tichej miestnosti. Naopak, snažiť sa prehlušiť nepríjemný zvuk napríklad hudbou nie je to najlepšie riešenie.

Pokiaľ ide o hluk na pracovisku, sú zamestnanci najviac vystavení hluku a súčasne najviac vystavení následným rizikám, pripomína doktor Normand. Ide hlavne o stavebníctvo, priemysel a poľnohospodárstvo. Hluchota je chorobou z povolania, ktorá by mala v nadchádzajúcich desaťročiach vymiznúť. Už dnes sú pracovníci proti hluku lepšie chránení ako kedykoľvek predtým. Avšak každý piaty zamestnanec stále trpí problémami so sluchom. Je to veľká výzva pre lekárov zaoberajúcich sa bezpečnosťou.