Koronavírus ďalej mutuje.

Prvé pozorované zmeny vedci hlásili už vo februári. Podľa singapurských vedcov je teraz najrozšírenejší kmeň až desaťkrát nákazlivejší, píše na svojom webe Česká televízia. Zároveň je ale pravdepodobne menej nebezpečnejší než pôvodný wuchanský vírus. Častejšie ako v minulosti, totiž chorobu spôsobenú týmto kmeňom koronavírusu sprevádzajú len mierne príznaky.

Zmutovaný koronavírus sa podľa výskumu objavuje v Európe i niektorých ázijských krajinách. V databázach teraz kmeň D614G tvorí až sedemdesiat percent vzoriek. Hovorí sa mu tiež G-mutácia a najviac sa rozšíril na starom kontinente.

Ako prvá na šírenie tejto mutácie upozornila Bette Korberová v júli v odbornom časopise Cell. Zistila, že ľudia s touto mutáciou majú väčšiu "nálož" vírusu, čo naznačuje, že sa choroba oveľa ľahšie šíri. Autori ďalšej štúdie v rovnakom žurnáli uvádzajú: "Tento dominantný kmeň je desaťkrát viac infekčný ako pôvodný kmeň Wuchan-1."

Je preto nebezpečnejší?

Zatiaľ nič nenaznačuje, že by bola táto mutácia viac smrtiaca ako tie staršie. Naopak, niektoré indície skôr vedú k tomu, že sa na ňu zomiera menej. "Zdá sa, že táto mutácia prevládla. A zdá sa, že sa šíri rýchlejšie. Síce to nevieme iste, ale zaujímavé je, že počet úmrtí v Európe výrazne klesol v porovnaní so Severnou Amerikou, Brazíliou alebo ďalšími časťami sveta," uvádza Paul Tambyah, prezident Medzinárodnej spoločnosti pre infekčné choroby.



To potvrdzujú aj čísla z Česka. V porovnaní s jarným obdobím je menej tých najvážnejších prípadov aj u nás. "Za celé leto, od polovice júna až do súčasnosti, sme u nás mali len dvoch pacientov, v tej hlavnej fáze, povedzme marec, apríl, máj, ich bolo celkom devätnásť," potvrdzuje Jan Bláha zo Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe.

Tieto pozitívne zmeny ale nemusia byť spôsobené oslabením samotného vírusu, ale aj inými faktormi - napríklad lepšími liečebnými postupmi, väčšími skúsenosťami s liečbou, lepšou odolnosťou ľudí kvôli teplému počasiu alebo pokročilejšími lieky.

Lieky a vakcíny

Mutácie, teda premeny vlastností vírusu, sú prirodzené a môžu byť aj veľmi rýchle. Vírus sa tak prispôsobuje novým podmienkam. "V záujme vírusu je, aby nakazil čo najviac ľudí, ale nezabíjal ich. Pretože vírus je závislý na svojom hostiteľovi, na výžive a ochrane. Nechcete zabiť svoj domov a svoj zdroj energie," vysvetľuje Paul Tambyah.



Mutácie vírusov ale môžu priniesť aj problémy. Príliš veľká zmena by totiž znamenala, že by pripravované vakcíny a lieky nemuseli fungovať správne. Nová mutácia má odolnejší proteín, ktorým preniká do buniek, takže niektoré lieky, ktoré na neho cielia, môžu mať teoreticky problém s úspešnosťou. Iné liečivá, ktoré využívajú iné ciele (napríklad remdesivir, dexametazón, Medrol), by mali byť účinné rovnako.

Vedci sa tiež neobávajú, že by táto mutácia mala mať negatívny vplyv na úspešnosť vakcín alebo vývoj prirodzenej imunity. Podľa správy v časopise Cell to nie je kvôli povahe zmeny príliš pravdepodobné.

Všetky výskumy novej mutácie koronavírusu prebiehali zatiaľ len laboratórne, takže bude potrebný ďalší výskum. Pôjde najmä o klinické a štatistické sledovanie, aby sa informácie z laboratótneho prostredia potvrdili aj v reálnom živote, kde môžu byť podmienky výrazne iné a teda aj správanie vírusu môže byť odlišné.