Zmena spôsobu výberových konaní, odluka cirkvi od štátu, “zasahovanie” premiéra do rozhodovania rezortu školstva, to je iba námatkový výber neuhasených konfliktov medzi koaličnými partnermi. A nové ohniská požiaru vznikajú deň čo deň.

To, že koalícia je v podstate sud s pušným prachom, nepriamo pre TASR potvrdila po jej včerajšom rokovaní, ktoré trvalo do neskorých večerných hodín, aj Veronika Remišová, teraz už oficiálny predstaviteľ a zástupca jednej z koaličných strán - Za ľudí.

Ozaj, stihli ste si všimnúť, že od zvolenia Remišovej za šéfku strany sa jeden z jej podpredsedov, Juraj Šeliga, v podstate úplne mediálne odmlčal? Posledný politický status na svojej sociálnej sieti má z príchodu na snem, na ktorom ukončil politickú kariéru dovtedajší predseda Za ľudí Andrej Kiska. Možné politické prestupy v tomto pokuse o politickú stranu sú tak nateraz témou budúcnosti, hoci, možno blízkej.



Na koaličnej rade sa zrejme rozhodlo aj o novom šéfovi polície - vychádzajúc z vyhlásenia predsedu vlády Igora Matoviča, aj keď - zas iba nepriamo. „Nebudeme predbiehať, kým nebudú jasné pravidlá, tak sa dovtedy o tom nebudeme baviť,“ povedal premiér na margo možných kandidátov na šéfa policajtov.

„Možno to bude nakoniec nominant ministra vnútra, možno to bude nominant čisto pani prezidentky a koalícia do toho nebude mať čo hovoriť,“ uzavrel tému na tlačovej besede a nepriamo tak povedal, že je to téma, ktorú koaličným partnerom jednoducho nedá riešiť, zjavne im ani len nedovolí uvažovať o jeho najlepšom úmysle a tým ani vyjadrovať sa k nejakým jeho nomináciám.

Jednou z tém koaličnej rady boli určite aj odmeny pre tých, ktorí stáli v prvej línii v boji proti pandémii na Slovensku. Tu ide o čosi ako opak salámovej metódy. K prvotne oznámeným profesiám totiž cez víkend pribudli hasiči a po koaličke ešte aj lekári. Ktovie, kedy si pomerne málo priebojný minister školstva preboxuje do skupiny odmeniteľných aj zamestnancov školstva. Doteraz ešte neprehltol premiérovo rúškové rozhodnutie o žiactve na začiatku školského roka.



A tak o ako-takej spolupráci v koalícii asi možno hovoriť iba v prípade dvojzáprahu Boris Kollár (Sme rodina) a Igor Matovič (OĽaNO - väčšia časť). Animozity medzi Obyčajnými a liberálmi sú už tak veľké, že nevraživosť voči partnerovi cítiť z každého výroku či už zástupcov SaS alebo OĽaNO. Za ľudí si idú svoj boj proti všetkým - zjavne stále v depresii z toho, že bez PS/Spolu, ale v hre majú iba jedinú silnú figúru - ministerku spravodlivosti a to je veľmi málo.

Šach sa dá totiž vyhrať aj s pešiakmi, je ich však treba mať dostatok na postupné obetovanie. A keď už sme pri tejto kráľovskej hre, zostáva dúfať, že koalícia smeruje k patu a nie k matu. V prípade remízy sa totiž dá ustupovať, v prípade prehry už niet kam.