Austrálskych vedcov mimoriadne prekvapil vysoký obsah plastov v skúmaných sardinkách. Nejde však o tie, ktoré majú obvykle v zažívacom trakte.

Rybky už boli totiž vypitvané. Plast sa preto musel ukladať v ich koži a v svalovine. Ako sa tam dostal, nie je jasné. Sardinky sa živia okrem iného planktónom, na ktorý sa môžu viazať mikroplasty. Vedci podľa portálu stern.de pripúšťajú, že je možné, že plast sa preniesol do mäsa neodborným odstraňovaním zvierat z čriev.

Kúsky plastov, ktoré sú menšie ako päť mikrometrov, sa nazývajú mikroplasty. Často ich nevidíme voľným okom. Mikroplastické častice sa prakticky nedajú rozložiť v prírodnom prostredí, ale časom sa drvia na menšie a menšie mikrogranule. „Hromadenie plastov na plážach, v morských víroch a sedimentoch je pozorované na celom svete,“ píše austrálska Federálna agentúra pre životné prostredie. Ak morské živočíchy jedia malé častice, mikroplasty skončia na našich tanieroch.

Mikroplastov je veľa. Napríklad jediný cyklus prania produkuje okolo 2000 plastových vlákien, ktoré čistiarne odpadových vôd nedokážu odfiltrovať. Vlákna teda pretekajú riekami do oceánov. Ako dlho môže plast prežiť v mori, sa nedávno podarilo objasniť objavom starého balenia z obdobia prvých plastových obalov. Ešte po dvadsiatich rokoch na dne mora bolo úplne neporušené.



V súčasnosti nie je jasné, aké následky majú skonzumované mikroplasty na ľudský organizmus. Väčšie častice vystupujú z tela cez tráviaci trakt. Absorpcia menších kusov plastov (menej ako 150 mikrometrov) sliznicou čreva je podľa predbežných odhadov pravdepodobne veľmi nepravdepodobná, no na druhej strane - možná. Existujú však náznaky, že škodlivé mikroorganizmy sa radšej pridržiavajú plastových častíc - s možnými negatívnymi dôsledkami pre morskú faunu. A jej konzumentov.

Mikroplasty sú už dlho všadeprítomné, a to nielen v vodných plochách. Malé častice sa dajú zistiť aj v prachu alebo dokonca v pitnej vode. Austrálsky výskumný tím preto zdôrazňuje, že ryby a morské plody môžu byť tiež kontaminované mikroplastami, hoci aj nesprávnym skladovaním - napríklad ak sa na prepravu používajú plastové boxy alebo vrecká.

V skúmaných vzorkách vedci objavili na jednu sardinku toľko mikroplastov, koľko váži jedno zrnko ryže. A to je dostatočne dobrý argument na to, aby sme sa zamysleli, či plody mora sú ešte stále tou tradičnou “najzdravšou” stravou. A samozrejme, nielen nad tým. Čím skôr ukončíme “dobu plastovú” v dejinách ľudstva, tým skôr pomôžeme planéte a aj sami sebe.