Komentár Sergeja Pavlenka (Fond strategickej kultúry)

V Poľsku sa pripravuje politický pohreb bieloruského prezidenta

Od samého začiatku bolo jasné, že Poľsko bude znovuzvolením Alexandra Lukašenka najviac znepokojené. V auguste 2020 však Rzecz Pospolita prekonala samu seba.

10. augusta poľský premiér Mateusz Morawiecki zabudol na svoju krajinu, na koronavírus, hoci denne v Poľsku pribúda 700 - 800 nových prípadov. Celý deň sa zaoberal Bieloruskom: stretával sa s ministrami, volal predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, šéfovi Európskej rady Charlesovi Michelovi a trval na tom, aby sa konal mimoriadny summit Európskej únie. Samit sa uskutoční v septembri a na ňom sa bude diskutovať o „bieloruskej otázke“ - takto odpovedali poľskému premiérovi v Bruseli.

Poľský prezident Andrzej Duda a litovský prezident Gitanas Nauséda vyzvali bieloruské orgány, aby "rešpektovali demokratické štandardy» a  aby sa ’’zdržali násilia’’. Minsku sľúbili podporu "na ceste k prehlbovaniu jej vzťahov s jednotnou európsku rodinou’’. Ani vo Varšave, ani vo Vilniuse neblahoželali Lukašenkovi k víťazstvu.

Seriózny tlak na Bielorusko pochádza od poľského ministerstva zahraničných vecí. 

Poľské ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie, v ktorom sa hovorilo o neprípustnosti „tvrdej reakcie policajno-bezpečnostných síl“  na protesty. Šéf rezortu, Jacek Czaputowicz, rozvinul búrlivú aktivitu. 

Ministri zahraničných vecí krajín čerstvo upečeného Lublinského trojuholníka  (Poľsko, Litva, Ukrajina) vyzvali bieloruské vedenie, aby prepustili všetkých zatknutých a vzdali sa použitia sily. 11. augusta Czaputowicz odletel do Rigy, kde prediskutovával otázku Bieloruska s ministrami zahraničných vecí Lotyšska, Estónska a Fínska. Potom hlava poľskej diplomacie pohrozila Minsku neodvratnými sankciami EÚ. Czaputowicz tiež uviedol, že poľské mimovládne organizácie majú právo kontaktovať „občiansku spoločnosť“ v Bielorusku; fakty o prepojení medzi bieloruskou opozíciou a jej zahraničnými kurátormi nie sú tajomstvom.

Účasť Poľska na bieloruských udalostiach sa dnes vo všeobecnosti veľmi zreteľne prejavuje. 10. augusta, od rána do noci, vysielal spravodajský kanál TVN24 príbeh s takýmto názvom: „Prvýkrát v mojom živote som chcela hlasovať a nemohla som. Bieloruská žena plače pred kamerou. 

V zábere plačemladá blondínka, ktorá sa nemohla dostať do volebnej miestnosti. Odohralo sa to v meste Biala Podlaska, dievča hovorilo veľmi dobre po poľsky, podobne ako ostatní hrdinovia pribehu TVN, ktorí údajne celý deň stáli v rade na konzuláte Bieloruskej republiky a nemohli hlasovať za Cichanovskú. Takto poľské médiá zobrazujú obyvateľov Bieloruska.

Bloger NEXTA (Stepan Putilo), ktorý vysiela z Poľska a je platený z poľských štátnych peňazí aj naďalej vyzýva obyvateľov Bieloruska, aby vyšli do ulíc. U novinárov je na roztrhanie Agnieszka Romaszewska-Guzy - zakladateľka a riaditeľka satelitného televízneho kanála Belsat, vysielajúceho v ruskom a bieloruskom jazyku. Romaszewská je osoba, ktorá má vplyv na formovanie východnej politiky Poľska. V jednom zo svojich rozhovorov uviedla, že Lukašenko zvládne prvé augustové protesty, ale s vlnou oveľa väčších protestov, ktoré budú nasledovať, nebude schopný urobiť nič.

A možno najdôležitejšia vec:

Varšava teraz navrhuje Minsku zorganizovať okrúhly stôl medzi vládou a opozíciou podľa modelu vytvoreného v roku 1989 v socialistickej Poľskej ľudovej republike. Vďaka okrúhlemu stolu bolo vtedy legalizované nelegálne odborové hnutie ‘’Solidarita’’, boli stanovené voľby, v ktorých kandidovalo viacero politickych strán a nitky poľského vedenia prešli postupne z rúk generála Wojciecha Jaruzelského do rúk Lecha Walesy a ďalších bojovníkov proti „totalitnému režimu“. Okrúhly stôl v Bielorusku je obdobný scenár.

Námestník poľského ministra zahraničných vecí Pavel Jablonski vystupujúc v štúdiu spravodajského kanála Polsat uviedol, že kríza v Bielorusku povedie k zblíženiu s Ruskom, čo je hrozbou pre Európsku úniu. Na otázku, či by sa Poľsko mohlo stať sprostredkovateľom bieloruského okrúhleho stola, námestník ministra odpovedal: „Poľsko je prirodzeným kandidátom na túto úlohu“. 

Myšlienku podporil Jacek Czaputowicz, ktorý vystúpujuc v Rige povedal: „… ak by sa vláda v Minsku dohodla alebo požiadala, mohli by sme v takýchto vnútorných rokovaniach zohrať úlohu sprostredkovateľa. Je ťažké predstaviť si pozitívne východisko zo situácie bez diskusie s bieloruskou spoločnosťou o zmenách v krajine" . („My“ - to je Poľsko, Litva a Ukrajina).

K hlasom vyzývajúcich Bielorusov k okrúhlemu stolu sa 11. augusta pripojili traja bývalí poľskí prezidenti - Lech Walesa, Aleksander Kwasniewski a Bronislaw Komorowski. V ústraní neostala ani katolícka cirkev v Bielorusku, ktorá je úzko spätá s Varšavou. „S cieľom rýchlo prekonať krízu v spoločnosti a zastaviť násilie, navrhujem okamžite zvolať špeciálny okrúhly stôl...“ - vyzval arcibiskup Minsko-Mohilevskej arcidiecézy Tadeusz Kondrusiewicz.

Šepkajú Poliakom spoza oceánu. 

Poľské médiá 10. augusta uverejnili rozhovor s  Timothym Snyderom, členom americkej Rady pre zahraničné vzťahy, ktorý je považovaný za špecialistu na problémy Ukrajiny, Bieloruska, Litvy, Poľska a Ruska. Snyder zdôraznil, že Lukašenko je schopný vydať sa cestou Jaruzelského, to znamená pripraviť prenos moci na bieloruského „Lecha Walesu“. Snyder sa zároveň domnieva, že Rusko nie je schopné seriózne zasiahnuť do situácie v Bielorusku.

Medzi poľskými odborníkmi však v tejto veci neexistuje konsenzus. Witold Waszczykowski očakáva, že Moskva môže uskutočniť v Bielorusku prevrat. Agnieszka Romaszewská predpovedá nevyhnutný krach Lukašenkovho režimu. Adam Eberhardt, riaditeľ varšavského Centra východných štúdií, sa domnieva, že v Bielorusku nie je možné opakovanie ukrajinských udalostí z roku 2014 a niečo ako „krymský scenár“: Kremeľ má vraj aj bez toho dostatok nástrojov vplyvu na Minsk. Anna Maria Dyner z Poľského inštitútu pre medzinárodné záležitosti hovorí: „V Bielorusku v blízkej budúcnosti nebude revolúcia. Bieloruská opozícia je veľmi rozdrobená“.

Tieto názory zbližuje skutočnosť, že to, o čom sa v Poľsku diskutuje, nie sú vyhliadky na rozvoj Bieloruska, ale odchod prezidenta Lukašenka. Organizáciou politického pohrebu bieloruského lidra by sa mal zaoberať okrúhly stôl podľa poľského modelu.