Grónske ľadovce už nemožno obnoviť, tvrdí nová štúdia. Možno iba spomaliť ich roztápanie.

Ľadový príkrov v Grónsku sa možno zredukoval až natoľko, že jeho stratu už nepôjde zastaviť, aj keby sa svetu podarilo výrazne znížiť emisie, spôsobujúce globálne otepľovanie. To je podľa agentúry Reuters záver novej štúdie publikovanej tento týždeň časopisom Nature Communications Earth & Environment a taktiež portálom lidovky.cz.

Podľa autorov výskumu, ktorý sa zameral na stav 234 ľadovcov v Arktíde v časovom rozmedzí 34 rokov, nespadne za rok dostatočné množstvo snehu na to, aby sa vyrovnala strata ľadovej masy pri roztápaní sa ľadovcov v letných mesiacoch.

"Neustále prichádzame o viac ľadu, než koľko sme ho získali vďaka nahromadeniu snehu v lepších rokoch," upozorňuje Michalea Kingová, geologička z Ohijskej štátnej univerzity a vedúca autorka štúdie. Situácia v oblasti severného pólu podľa nej môže ovplyvniť aj ďalšie regióny. "To, čo sa stane v polárnych oblastiach, nezostáva ako dôsledok iba v polárnych oblastiach," varuje Kingová.

Topenie už teraz spôsobuje, že sa hladina svetových oceánov zdvíha v priemere o milimeter ročne. Ak by sa ľadovce v Grónsku roztopili úplne, uvoľnená voda by zdvihla morskú hladinu v priemere o šesť metrov, čo je dosť na to, aby voda zaplavila prímorské mestá po celom svete. Tento proces však potrvá ešte desiatky rokov.



"Grónsko zohrá úlohu kanárika v bani a ten kanárik je už v podstate mŕtvy," hovorí Ian Howat, ktorý sa zaoberá výskumom ľadovcov na Ohijskej štátnej univerzite a je spoluautorom štúdie. Arktída sa v uplynulých 30 rokoch otepľovala najmenej dvakrát rýchlejšie ako zvyšok sveta. Objem ľadu okolo severného pólu dosiahol v júli tohto roku svoje minimum za posledných 40 rokov, pripomínajú autori výskumu.

Voda uvoľnená topením z ľadovcov v Grónsku na druhej strane praje lodnej doprave, ako aj ťažbe fosílnych palív a ďalších zdrojov. Vedci ale zo straty ľadu radosť nemajú. Podľa štúdie bude teraz k pribúdaniu masy ľadového príkrovu dochádzať len raz za každých sto rokov, keď ešte v období pred rokom 2000 boli šance na zväčšenie ľadovej masy 50-percentné.

Znižovanie emisií s cieľom spomaliť klimatické zmeny má podľa vedcov stále zmysel. Aj keď sa už nepodarí obnoviť ľadovú masu, ktorá predtým v Grónsku pokrývala dva milióny kilometrov štvorcových, spomalenie rastu priemernej globálnej teploty môže spomaliť roztápanie ľadu a zvyšovanie hladiny oceánov.