Juhočínske more patrí k najrušnejším vodným cestám. Čo ho robí ešte zaujímavejším, sú bohaté prírodné zdroje. Ide tiež o jednu z najspornejších námorných oblastí a vládu nad ňou by rado prevzalo niekoľko krajín, predovšetkým Čína, ale aj Vietnam či Filipíny, píše vo svojom komentári South China Morning Post (SCMP).

Čína je jednou z krajín, ktoré tvrdia, že majú právo na časť morskej oblasti, o ktorej sa predpokladá, že skrýva bohaté náleziská ropy a zemného plynu. More „pokladov“ sa však stalo tiež stredobodom intenzívneho vojenského záujmu. Peking tu buduje základne na umelých ostrovoch a americké námorníctvo vysiela hliadky. Spojené štáty americké (USA) si prevzatie zvrchovanej kontroly nad priestorom síce neuplatňujú, majú tu však svoje strategické záujmy.

V polovici júla sa vystupňovalo napätie, keď sa USA po prvý raz formálne postavili proti nárokom Číny. Podľa medzinárodného morského práva ich označili za „úplne protizákonné“. (Okrem toho, tak ako už aj predtým, obvinili Čínu z „militarizovania“ Juhočínskeho mora a z pokusov o zastrašovanie svojich ázijských susedov. Krajina nebeského draka si nárokuje až na 90 percent jeho rozlohy, pozn. red.)



Vyhlásenie vyvolalo obavy z možného vojenského konfliktu medzi USA a Čínou v regióne. Analytici upozornili, že sa môže stať pomysleným bodom zlomu. Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády viedli v oblasti ostré cvičenia ako reakciu na manévre amerického námorníctva a tiež ich operácie na slobodu plavby (Freedom of Navigation Operation), keďže priestor považujú za medzinárodné vody.

(Peking zintenzívnil svoje vojenské "hry" v posledných týždňoch po tom, ako USA poslali do Juhočínskeho mora 2 lietadlové lode. Teraz hrozia manévrami v blízkosti Guamu, významnej pacifickej základne USA. "Ak USA pôjdu ďalej, Čínska ľudová oslobodzovacia armáda by mohla prijať viacero protiopatrení, vrátane cvičení s raketovými strelami východne od taiwanského ostrova a blízko ostrova Guam", varoval vysoký predstaviteľ Čínskej komunistickej strany podľa portálu news.com.au.

Toto vyjadrenie prišlo po nedávnej návšteve amerického ministra zdravotníctva Alexa Azara v Taiwane. Peking to považuje za provokáciu a trvá na tom, že samosprávna demokracia má byť jej suverénnym územím. Čínsky veľvyslanec v Spojenom kráľovstve Liu Xiaoming vo štvrtok dokonca twítoval, že "každý, kto sa v taiwanskej záležitosti hrá s ohňom, sa popáli", pozn. red.)

Príspevok čínskeho veľvyslanca na Twitteri:





Napätie však už „tlelo“ nejaký čas. Satelitné snímky ukázali, že Čína si tu vybudovala umelé ostrovy a vojenské zariadenia. V porovnaní s ostatnými nárokovateľmi nepomerne veľa. Arbitrážny tribunál Stáleho rozhodcovského súdu v Haagu v roku 2016 dospel k záveru, že Čína porušila suverénne práva Filipín a odmietol rozsiahle územné nároky Pekingu na ostrovy v Juhočínskom mori. Čína sa ale rozhodla, že verdikt nebude brať na vedomie.

Kto si čo nárokuje?

Čína, Filipíny, Vietnam, Malajzia, Brunej a Taiwan. Všetky tieto krajiny si nárokujú na časť Juhočínskeho mora, využívajúc rôzne historické a geografické argumenty. Peking sa domáha obrovskej oblasti, ktorá sa rozprestiera na ploche 2-tisíc kilometrov štvorcových, od pevninskej Číny po vody v blízkosti Indonézie a Malajzie. Hoci deklaruje mierové zámery, vybudoval tu na umelých ostrovoch vojenské zariadenia.

(Peking pri svojich požiadavkách vychádzal z demarkačnej línie, známej ako „línia deviatich ťahov“ [„nine-dash line“], vytýčenej po druhej svetovej vojne po vytlačení Japonska z okupovaných oblastí južnej a východnej Ázie, pozn. red.)



Vietnam si uplatňuje nadvládu nad Spratlyho a Paracelskými ostrovmi, zatiaľ čo Filipíny sa dožadujú Spratlyho súostrovia a ostrova Scarborough Shoal (plytčina Scarborough). Brunej a Malajzia by boli radi vlastníkmi južných častí mora a niektorých zo Spratlyho ostrovov.

Žiadatelia z juhovýchodnej Ázie tvrdia, že čínska hranica zasahuje do ich teritoriálnych vôd, zatiaľ čo Taiwan – vnímaný Pekingom ako odpadlícka provincia – má podobné nároky ako kontinentálna Čína, uvádza ďalej SCMP.

Podľa Dohovoru Organizácie spojených národov (OSN) o morskom práve (UNCLOS) môže každá krajina využívať prírodné zdroje v rámci svojej výlučnej ekonomickej zóny, ktorá sa rozprestiera do vzdialenosti 200 námorných míľ (cca 370 kilometrov) od základnej línie pobrežia štátu.

Prečo je more predmetom súperenia?

Juhočínske more je kľúčovou obchodnou cestou spájajúcou Áziu s Európou, Afrikou a (Blízkym východom, pozn. red.). Predpokladá sa, že sa tu nachádzajú obrovské zásoby ropy a zemného plynu. Jedna tretina celosvetovej lodnej dopravy, alebo rečou peňazí, takmer 3,4 biliónov amerických dolárov v medzinárodnom obchode, má spojitosť s týmito vodami. Cez oblasť sa prepravuje aj 80 percent ropy dovážanej do Číny, ktorá je najväčším globálnym spotrebiteľom tejto suroviny.

Americká Energetická informačná agentúra predpokladá, že v oblasti Juhočínskeho mora sa nachádza prinajmenšom 11 miliárd barelov ropy a 190 biliónov kubických stôp zemného plynu. Iné odhady hovoria až o 22 miliardách barelov ropy a 290 biliónoch kubických stôp plynu.

Z oblasti pochádza aj 10 percent z celosvetovo ulovených rýb, čo z tohto mora robí dôležitý zdroj potravy pre stovky miliónov ľudí.

Súčasný vývoj

Napätie sa vystupňovalo v posledných mesiacoch, keď ďalšie nárokujúce krajiny a USA obvinili Čínu zo zhoršujúcich sa vzťahov z dôvodu rastu jej infraštruktúry a budovania vojenských síl v oblasti. (Peking kontroval s tým, že za zvýšenie napätia sú, naopak, zodpovedné USA, pozn. red.).



Washington v polovici júla uviedol, že „pekingské nároky na pobrežné zdroje väčšiny Juhočínskeho mora sú úplne nezákonné“ a pohrozil sankcionovaním čínskych úradov a spoločností, ktoré si v sporných vodách uplatňovali svoje požiadavky.

USA zintenzívnili svoju vojenskú prítomnosť. Vyslali vojenské lietadlové lode, aby sledovali čínske aktivity. („Účelom je poslať našim partnerom a spojencom jasný signál, že sme odhodlaní presadzovať regionálnu bezpečnosť a stabilitu,“ uviedol kontraadmirál a veliteľ útočnej skupiny George Wikoff, pozn. red.).

Aj keď sa Spojené štáty oficiálne nepripojili ku žiadnej z nárokujúcich si strán, majú vo východnej Ázii rozsiahle bezpečnostné záväzky a sú spojencami niekoľkých krajín hraničiacich s morom, vrátane Filipín, Singapuru a Vietnamu.

Pokrok v riešení?

Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) spolupracuje s Čínou na oficiálnom kódexe, ktorého cieľom je zabrániť konfliktom v sporných vodách. O záväznej dohode rokovali niekoľko rokov len s malým úspechom. Čína však v novembri 2018 vyjadrila nádej, že proces zavŕšia do 3 rokov.



Krajiny juhovýchodnej Ázie zvyčajne odmietajú hľadanie bilaterálnych riešení s Čínou, ktorá je vojenskou i hospodárskou veľmocou regiónu, píše ďalej SCMP. Napriek tomu, rok po významnom rozhodnutí haagskeho súdu proti nárokom Pekingu, filipínsky prezident Rodrigo Duterte súhlasil s riešením sporu formou dvojstranných rozhovorov.

Vietnam zas v roku 2019 uviedol, že by mohol preskúmať právne kroky na uplatnenie svojich nárokov, aj keď by dal prednosť tomu, aby si to udialo formou rokovaní.

(Pravdepodobnosť väčšieho vojenského konfliktu v Juhočínskom mori je otázna, ale zrejme sa nedá ani celkom vylúčiť. Oblasť je javiskom mocenskej hry rôznych záujmov. Umelo vybudované čínske ostrovy podporujú rast vojenského vplyvu Pekingu, ako však napísal portál Zahraničná politika, sekundárne môžu prispieť k negatívnemu vnímaniu Číny v regióne a k vytváraniu protičínskych koalícií, čo by jej pozíciu v konečnom dôsledku mohlo len oslabiť. USA by určite neriskovali otvorený stret s Čínou bez skutočne vážneho dôvodu. Zatiaľ je isté len to, že Juhočínske more zostáva jedným z hlavných dejísk ich geopolitického súboja, pozn. red.).