Je to vážny problém alebo iba neuskutočniteľný sen?

Komentár pre nationalinterest.org prináša Peter Suciu, spisovateľ z Michiganu, ktorý prispieva svojimi článkami do viac ako štyroch desiatok časopisov, novín a webových stránok. Je autorom niekoľkých kníh vrátane knihy: A Gallery of Military Headdress.

Ešte pred takzvaným „delením Afriky“ koncom 19. storočia malo veľa európskych mocností v Afrike dobre zavedené zastúpenie - vrátane niektorých s mierumilovno znejúcimi názvami ako „záujem“ alebo „protektorát“. Po berlínskej konferencii v rokoch 1884-85 bola Afrika rozdelená a veľká časť kontinentu bola obsadená a zmenila sa na priame kolónie. Dokonca aj malé národy, ako sú Belgicko a Portugalsko, mali pod kontrolou obrovské africké oblasti, ale jednou pozoruhodnou európskou „ríšou“, ktorá v Afrike nemala takmer žiadne zastúpenie, bolo Rusko, ktoré bolo zväčša zamerané na expanziu do Ázie a na Ďaleký východ.

Počas studenej vojny a aj v súčasnosti je Rusko hlavným dodávateľom zbraní pre africký kontinent. Teraz v 21. storočí je Rusko zjavne jednou z mocností, ktorá sa snaží rozšíriť svoju prítomnosť v Afrike za pomoci vojenských základní.



Podľa tajnej správy nemeckého ministerstva zahraničných vecí s názvom „Nové Ruské ambície v Afrike“, ktorú prvý raz zverejnil minulý týždeň v médiách nemecký denník Bild, Rusko vníma Afriku ako najvyššiu prioritu - nie preto, že by chcelo kolónie, ale skôr vidí Afriku ako región pre svoje vojenské základne. Jedným z najdôležitejších krokov pre Rusko v prípade presunu armády do Afriky je vojenská spolupráca s niektorými z najbrutálnejších diktátorských režimov na kontinente.

Od roku 2015 Rusko uzavrelo vojenskú spoluprácu s dvadsať jedna africkými krajinami - a otvorene požiadalo o povolenie na založenie vojenských základní v šiestich krajinách vrátane Egypta, Stredoafrickej republiky, Eritrei, Madagaskaru, Mozambiku a Sudánu. Pred uzatvorením dohôd s týmito krajinami malo Rusko dohody iba so štyrmi africkými krajinami, medzi ktoré patrilo formálne (ale aj tajné) trénovanie vojenských síl.

V nemeckej správe sa uvádza, že Rusko by do týchto národov neposielalo iba dôstojníkov na výcvik, ale takisto pozvalo vojakov z Afriky, aby trénovali v zariadeniach v Rusku. Rusko takisto prevádzkuje školiace programy prostredníctvom súkromných bezpečnostných firiem, ako napríklad Wagner - čo Moskva už predtým poprela.



Pre africké mocnosti by to mohlo byť „víťazstvo“, pretože by to mohlo znamenať väčšie príležitosti na výcvik a získavanie skúseností zo strany ruskej armády, ale mohol by to byť tiež pre Rusko spôsob, ako predviesť svoj vojenský hardvér na kontinente, čoho výsledkom má byť predaj ruských lietadiel, tankov a ťažkých zbraní. Rusko je v súčasnosti najväčším dodávateľom zbraní v Afrike s približne 37,6% podielom na trhu, za ním nasledujú Spojené štáty so 16%, Francúzsko so 14% a Čína s 9%.

Vyrovnávanie prítomnosti USA

Expanzia Ruska do Afriky sa považuje za znepokojujúci trend, najmä preto, že Čína sa tiež už aj v Afrike etablovala. Napríklad, Peking má námornú základňu v Džibutsku v strategickom „africkom rohu“ v prielive Bab-el-Mandeb, ktorý oddeľuje Adenský záliv od Červeného mora.

Predpokladá sa, že rýchlo sa rozvíjajúca vojenská prítomnosť Číny umožňuje ázijskej moci upevniť si svoj podstatný politický a ekonomický vplyv. Tento jav už podkopáva prítomnosť Ameriky a výrazne ovplyvňuje politické inštitúcie a stratégiu naprieč celým radom afrických národov a spojencov USA.



Teraz sa môže stať to, že v Afrike bude mať podobné zastúpenie aj Rusko. Je však potrebné sa na to pozrieť z inej perspektívy.

Aj keby Rusko postavilo šesť základní, stále by bolo zatienené „ľahkou stopou“ americkej armády na kontinente, ktorá podľa správy z roku 2018 zahŕňala rozsiahlu sieť najmenej tridsiatich štyroch amerických vojenských základní roztrúsených po celej Afrike. Najväčšia koncentrácia základní sa nachádza na severe, západe a v Africkom rohu. Najnovšia mapa Pentagonu, ukázala sieť dvadsiatich deviatich vojenských základní.

Aj keď Afrika pravdepodobne nebude čeliť neokolonializmu alebo otvorenému imperializmu, mohlo by sa stať, že Afrika bude celkom zaplnená vďaka prítomnosti toľkých vojenských základní z mocností nachádzajúcich sa mimo tohto kontinentu.