KomentárVladimíra Kudrjavceva (Fond strategickej kultúry)

Trumpova posledná šanca

Inštitút Cato zverejnil prípadovú štúdiu, poukazujúcu na katastrofický stav slobody prejavu v Spojených štátoch. 62% Američanov sa uchyľuje k autocenzúre a svoje názory nahlas a verejne neprezentuje. Potlačenie slobody prejavu v Amerike, kde vládne orgány neúnavne hovoria o „ľudských právach“ a „demokracii“, už nie je senzáciou. Potvrdzuje sa len to, čo už je známe dávno.

V júni 2020 The New York Times  uverejnil v názorovej rubrike prejav republikánskeho senátora Toma Cottona, vyzývajúceho vyslať do ulíc amerických miest vojská, aby ukončili násilie. Zdalo by sa, a čo? Toto je pozícia člena amerického Kongresu, rozhorčeného nad zverstvami v amerických metropolách. Nie! Také niečo sa nemôže uverejniť! Redaktor názorovej rubriky James Bennett sa snažil brániť pluralizmus názorov, ale pod tlakom a to aj zo strany svojich kolegov bol nútený rezignovať a noviny uviedli, že zverejnenie stanoviska senátora Cottona nezodpovedá „redakčným normám“. Ako vyplýva z prieskumu SATO, nie nadarmo sa 32% pracujúcich Američanov obáva, že ich kariéra utrpí alebo že prídu o zamestnanie, ak bude známa ich politická pozícia.

Alebo tu je spoločenský experiment na aktuálnu tému rasovej konfrontácie v Spojených štátoch. Bloger-milionár Joey Salads stál s plagátom Black Lives Matter  v prevažne bielej štvrti a vyzýval okoloidúcich, aby prejavili podporu hnutiu. Málokto súhlasil: väčšinou mu odpovedali, že ľudí nerozlišujú podľa farby pleti. 

A keď sa objavil v čiernej stvrti s plagátom All Lives Matter, tak ho okamžite napadli. Experiment sa uskutočnil pred niekoľkými rokmi a je desivé premýšľať o tom, čo by sa stalo experimentátorovi dnes niekde v Chicagu alebo v Portlande.

Ďalší príklad súvisí s totalitnou praxou amerických IT gigantov. Na vypočutí v Kongrese sa republikánec Gregory Steube opýtal zástupcu spoločnosti Google, prečo jeho e-maily politického charakteru boli zablokované alebo presunuté do priečinka nevyžiadanej pošty  gmailu, čo jasne ukazuje, že išlo o úmyselné kroky proti republikánom. V reakcii na to, si samozrejme vypočul, že „algoritmus nemá nič spoločné s politickou ideológiou“, ale potom, ako mali experti podozrenie, že spoločnosť Google počas prezidentskej kampane v roku 2016 manipulovala mysle miliónov používateľov v prospech Hillary Clintonovej, sa viera v čestnosť korporácie vytratila.

V tomto svetle boj Donalda Trumpa s liberálnymi médiami (napríklad The New York Times)) a sociálnymi sieťami ako hlásnou trúbou hlbokého štátu, ktorý robí všetko pre to, aby zabránil opätovnému zvoleniu Trumpa, vyzerá úplne prirodzene.

Vráťme sa k prieskumu SATO. Vyplýva z neho, že svoje názory skrývajú predovšetkým konzervatívni (77%), náboženskí (71%) a bieli (64%) občania USA, ako aj ľudia nad 65 rokov (66%). V celom je to klasický podporovateľ Donalda Trumpa. Čo to znamená?   

Americké mainstreamové médiá teraz vytvárajú diskurz, v ktorom podľa ratingu Trump beznádejne zaostáva za Bidenom a posilňujú v mysli voliča myšlienku, že od úradujúceho prezidenta sa odvracajú dokonca aj jeho najbližší priaznivci, že Trump nemá žiadne šance na výhru. A ak sa pokúsi vzdorovať, potom, ako povedal  Biden, ho armáda vyvedie z Bieleho domu. Demokrati majú navyše v rukách neutíchajúcu ulicu, ktorú povedú k voľbám. Trumpa obklučujú zo všetkých strán, čo obmedzuje jeho slobodu manévrovania na minimum.

Prieskum CATO však ukazuje, že situácia z roku 2016 sa môže zopakovať. Vtedy takmer všetci hovorili, že Trump nemá žiadne šance proti Hillary a napriek všetkým prieskumom verejnej mienky vyhral. Okrem toho, Trump, podobne ako aj demokrati, pripravuje pôdu pre neuznanie výsledkov hlasovania a opakovane tvrdí, že hlasovanie prostredníctvom pošty povedie k podvodom (až do miery šialených vyhlásení, že Čína a Rusko môžu vhodiť falošné hlasovacie lístky). 

Bývalý demokratický senátor Tim Wirth podrobne vykreslil  scenár, podľa ktorého Trump spochybní výsledky volieb cez Najvyšší súd, Snemovňu reprezentantov a získa pre seba požadovaný výsledok. 

Rozdiel na cieľovej čiare môže byť v skutočnosti (a nie vo svete prieskumov verejnej mienky) medzi kandidátmi minimálny. A čo potom? Politický život v Amerike sa už stal hrou bez pravidiel. Všetko bude závisieť od správania dvoch síl - ulice (pripravenosti zástancov Trumpa a Bidena ísť až do konca, a ak treba, so zbraňami) a armády. Ako v prvom, tak aj v druhom prípade sa demokrati mýlia, ak sú si istí, že výhoda je na ich strane. Ak sú teraz „rednekovia“ pasívni, tak to neznamená, že sa v prípade potreby nepostavia sa za svojho kandidáta ako jeden muž. Napriek pozícii Jamesa Mattisa a jemu podobných, je podpora Trumpa v armáde pomerne veľká. V kritickom okamihu môže veľa závisieť od pozície konkrétnych generálov a im podriadených jednotiek.

V Spojených štátoch sa rysujú dva scenáre vývoja udalostí, ktoré sa začnú 3. novembra. Prvým je úplné zlyhanie úradujúceho prezidenta, o čom svedčia aj volebné prieskumy. Druhým je finiš Trumpa a Bidena bok po boku a potom nastane nepredvídateľná situácia, až po ozbrojené zrážky medzi armádou a ľudom a konfrontácii v nej samotnej.

V novembrových prezidentských voľbách nebude odstupujúcich. Demokracia v Amerike je mŕtva. Otázka moci sa bude riešiť silou.