Konštatuje to Potravinárska komora Slovenska. Najviac ich ponúka COOP Jednota, najmenej KAUFLAND a LIDL.

Kým ešte v roku 2011 bola každá druhá potravina v ponuke predajní vyrobená na Slovensku, dnes je pomer o dvadsať percent horší v nesprospech domácej produkcie. Potravinárska komora Slovenska aj v tomto, pandémiou skúšanom roku 2020, uskutočnila prostredníctvom renomovanej agentúry Go4insight prieskum  vystavenia slovenských výrobkov v maloobchode.

Podľa jeho výsledkov dosiahol podiel vystavenia slovenských výrobkov úroveň 39,9 percenta, čo je nárast o 1,3 percentuálneho bodu v porovnaní s rokom 2019. Dlhodobé merania od roku 2011 ukazujú, že pokles podielu vystavenia slovenských potravín sa v roku 2017 zastavil a odvtedy mierne rastie, ďaleko však zaostáva za potenciálom slovenskej ekonomiky.

„Po dlhoročnom poklese v rokoch 2011 – 2017 síce tohtoročné výsledky pokračujú v miernom raste podielu slovenských výrobkov na pultoch predajní, avšak detailné čísla ukázali, že medziročne sa jedná o stagnáciu. Naše očakávania boli podstatne vyššie, pretože obchodné siete proklamujú zvýšenú podporu slovenským produktom, informujú o nových slovenských dodávateľoch a nových regáloch so slovenskými potravinami. Reálne sa to však na pultoch obchodných reťazcov sa neprejavuje. Viditeľný medziročný nárast bol zaznamenaný len u najviac zaostávajúceho reťazca LIDL na úroveň 26 percent, čo je v čase koronakrízy a z pohľadu potreby budovania potravinovej sebestačnosti Slovenska katastrofa,“ informoval Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska.



Jasným lídrom slovenských potravín sú už tradične domáce reťazce COOP Jednota (podiel slovenských potravín 56 percent) a CBA (podiel slovenských potravín 49 percent). Tieto reťazce treba vyzdvihnúť, pretože si zachovávajú vernosť slovenským potravinám v tvrdom konkurenčnom boji so zahraničnými reťazcami na trhu.

Naopak jednoznačne najnižší podiel slovenských potravín je dlhodobo v reťazci LIDL (26 percent). Najvýraznejšie zvýšenie, o 8 percentuálnych bodov, síce zaznamenal práve reťazec LIDL, avšak z predchádzajúcej hodnoty 18 percent, ktorá je z pohľadu potreby budovania potravinovej sebestačnosti neprijateľná.

Z hľadiska typu predajní sú najviac zastúpené slovenské potraviny v malých predajniach (57 percent). S rastúcou veľkosťou predajne podiel klesá, najnižší je v diskontných predajniach (LIDL) a veľkoskladoch na úrovni 28 percent.

Výsledky prieskumu:  

COOP Jednota	56 %
CBA	49 %
Billa	42 %
Metro	42 %
TESCO	41 %
Kaufland	40 %
Lidl	26 %

Najvyšší podiel slovenských potravín na pultoch obchodov je v Trnavskom (43 percent), Banskobystrickom (42 percent), Prešovskom, Nitrianskom a Košickom kraji (41 percent), najnižší podiel má Bratislavský kraj (36 percent).Kraje s relatívne nižšími príjmami obyvateľstva tak majú dokonca vyššie zastúpenie slovenských potravín. Je preto zrejmé, že vyšší alebo nižší podiel slovenských výrobkov žiadnym spôsobom nesúvisí s cenou domácich alebo zahraničných potravín.

“Za rozhodujúce kritérium podielu ponúkaných slovenských výrobkov preto možno považovať obchodnú politiku toho-ktorého obchodného reťazca. Aj z týchto dôvodov v roku 2020 očakávame ďalší negatívny rekord v deficite obchodnej bilancie Slovenska v oblasti potravín na úrovni dvoch miliár eur“ uzavrel Daniel Poturnay.