Rezort školstva chce definovať pojem národnostné školstvo, v rozhovore pre TASR to uviedla štátna tajomníčka rezortu školstva pre národnostné a inkluzívne vzdelávanie Monika Filipová.

Štátna tajomníčka tvrdí, že na tom už pracujú. "Pôvodne naším plánom bolo, aby sme urobili osobitný zákon na národnostné školstvo, ale vzhľadom na jednotnejšiu legislatívu zvažujeme zaradenie osobitnej časti do školského zákona, kde sa zadefinuje národnostné školstvo," uviedla.

Stihnúť by to chcel rezort do konca roka. "Nejde o zásah do školského systému, ide o jednoznačnú definíciu, čo znamená národnostné školstvo na Slovensku a v akých špecifikách je odlišné od slovenských škôl, napríklad keď ide o školu s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny," vysvetlila štátna tajomníčka.

Na Slovensku je zhruba 700 inštitúcií, kde sa vyučuje v maďarskom jazyku a dve rusínske školy, uviedla Filipová. Národnostné školstvo podľa nej je zabezpečenie vzdelávania sa detí vo svojom materinskom jazyku. "Najvyšší počet národnostnej menšiny na Slovensku je maďarskej, pričom na Slovensku máme stabilnú sieť materských, základných a stredných škôl, kde sa maďarský jazyk vyučuje," povedala štátna tajomníčka s tým, že víziou rezortu školstva je ich posilniť.



Filipová z vlastnej skúsenosti tvrdí, že deti, ktoré chodili do materskej školy, kde sa vyučuje maďarský jazyk, následne prejdú na takýto druh školy aj na základnú a strednú školu. "Väčší šok však môže byť, keď sa žiak rozhodne ísť na slovenskú vysokú školu. V tomto prípade môže byť nedostatkom práve úroveň ovládania slovenského jazyka a tu chceme pomôcť. Aby si deti, ktoré chodia do systému národnostných škôl, nemysleli, že je to pre nich hendikep, keď chcú ísť na slovenskú vysokú školu, ale, naopak, ich to obohatí," dodala štátna tajomníčka.

Novela školského zákona sa podľa úradu štátnej tajomníčky bude venovať nielen definícii národnostného školstva ako takého, ale aj výchove a vzdelávaniu príslušníkov národnostných menšín.