Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) dnes odovzdá do rúk ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) petíciu za záchranu vnútrozemskej delty Dunaja.

Agentúru SITA o tom informoval komunikačný manažér združenia Patrik Gažo. Pod petíciu sa podpísalo celkom 11 602 ľudí. Cieľom petície je zabezpečiť zvýšenie prietoku vody do ramennej sústavy Dunaja. Ten reguluje Vodné dielo (VD) Gabčíkovo.

Aby ramenná sústava Dunaja nevysychala, je potrebné vykonávať takzvané simulované záplavy, pri ktorých sa do územia nahrnie dostatočné množstvo vody, ktorá sa následne vyleje z brehov a spôsobí lokálnu záplavu. Podľa ochranárov bolo VD Gabčíkovo projektované tak, aby zvládlo prepúšťať 243 kubických metrov vody za sekundu. Takéto množstvo vody však nikdy VD Gabčíkovo neprepúšťalo. Množstvo prepúšťanej vody sa navyše postupne neustále znižovalo, čo spôsobilo, že ramenná sústava Dunaja začala vysychať.



Množstvo vody vypúšťanej do ramennej sústavy Dunaja reguluje manipulačný poriadok VD Gačíkovo. Množstvo prepúšťanej vody sa postupne znižovalo na 60 metrov kubických za sekundu, v letných mesiacoch sa prietok znižuje na 30 metrov kubických za sekundu a v zime na 20 kubických metrov za sekundu. Podľa ochranárov to nepredstavuje ani 1,5 percenta vody, ktorá pretečie Dunajom a zároveň nie je dostatočné na zaplavenie lužného lesa.

„Keďže ramenná sústava zostala po výstavbe vodného diela závislá od jedného miesta, cez ktoré doň prúdi voda, musíme zabezpečiť, aby sme jej cez nápustný objekt vpúšťali do ramennej sústavy dostatok a pravidelne zabezpečovali záplavy tohto vzácneho územia“, povedal predseda BROZ-u Tomáš Kušík.

Ochranári preto spísali petíciu. Jej cieľom je okrem zvýšenia prietoku vody vpúšťanej do ramennej sústavy Dunaja aj zjednodušenie vykonávania záplav, ktoré je v súčasnosti zbytočne zdĺhavé a administratívne náročné. Petíciu spustili ochranári symbolicky na deň Zeme, ktorý bol 22. apríla 2020. Aktivity na Dunaji vykonávajú ochranári aj v rámci projektu LIFE14 NAT/SK/001306 Obnova a manažment dunajských lužných biotopov, ktorý spolufinancujú Európska komisia a Ministerstvo životného prostredia SR.