Komentár Vladimíra Prochvatilova (Fond strategickej kultúry)

EastMed - plynovod sváru

21. júla Turecko  obnovilo  práce „zamerané na vyhľadávanie a prieskum ložísk“ na cyperskom šelfe, kde sa nachádza obrovské plynové pole „Afrodita“. To priam kriticky vyostruje konflikt medzi Tureckom a niekoľkými európskymi krajinami okolo projeku plynovodu vo východnom Stredomorí EastMed, ktorým sa plánuje preprava plynu z podmorskych nálezísk Afrodita (Cyprus), Zohr (Egypt), Leviathan a Tamar (Izrael) do Grécka, Talianska a ďalších európskych krajín.

11. mája šéfovia zahraničnopolitických rezortov - účastníci projektu EastMed v Grécku, Egypte, na Cypre, ako aj vo Francúzsku a Spojených arabských emirátoch  „...odsúdili kroky, ktoré podniklo Turecko vo výhradnej hospodárskej zóne Cypru a jeho teritoriálnych vodách, čo je jasným porušením medzinárodného práva a Dohovoru OSN o morskom práve“. Vo vyhlásení sa uvádza, že ide už o šiesty pokus Turecka o vykonanie nezákonného geologického prieskumu v pobrežných oblastiach Cypru za menej ako jeden rok; ministri požadovali, aby Ankara  "rešpektovala suverenitu iných štátov a ich suverénne práva vo svojich námorných oblastiach vo východnej časti Stredozemného mora’’.

Turecko varovanie ignorovalo. 4. júna navštívil Ankaru líbyjský predseda vlády národnej dohody Faiz Saraj (Tripolis). Turecký prezident Recep Erdogan po rokovaniach s líbyjským premiérom oznámil, že vzájomne výhodná spolupráca vo východnom Stredomorí vrátane prieskumných a vrtných prác bude pokračovať. Potom sa 10. júna francúzska fregata ‘’Courbet’’ priblížila v Stredozemnom mori ku konvoju pozostávajúceho z troch tureckých vojnových lodí a jedného civilného plavidla, ktoré sa plavilo pod tanzánijskou vlajkou. Courbet bol nasadený v rámci operácie NATO ‘’Morský strážca’’(Sea Guardian). Francúzi chceli skontrolovať náklad civilnej lode, ale turecká loď v reakcii na to trikrát zamerala Courbet radarom, čo zvyčajne predchádza útoku.



Obnovenie prieskumu cyperských nálezísk Tureckom znemožňuje začať s realizáciou projektu EastMed, na ktorom sa zúčastňujú európske krajiny a SAE a ktorý podporuje aj USA (minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo bol prítomný na slávnostnom podpise dohody medzi Gréckom, Cyprom a Izraelom o výstavbe plynovodu 20. marca 2019).

V európskych médiách nazývajú EastMed „plynovodom sváru“. Turecko je rozhodne proti výstavbe tohto potrubia. Až donedávna bol v tejto veci spojencom Libanon, ktorý popiera práva Izraelu na Leviathan, ale výbuch zo 4. augusta v prístave Bejrútu ho vlastne vyradil z hry o zdroje východného Stredomoria.

Človek má dojem, že Turecko úmyselne stupňuje konflikt. Možno,  si v Ankare myslia, že členstvo v NATO a silné turecké námorníctvo jej nedovolia túto konfrontáciu prehrať.

V januári 2019 Egypt, Cyprus, Grécko, Izrael, Taliansko, Jordánsko a Palestína uzavreli dohodu o vytvorení Východo-stredomorského plynového fóra; Spoločnosť Total S.A., Eni, Exxon a ruský Novatek podpísali s vládami týchto krajín dohody o prieskume a ťažbe plynu. Koncom minulého roka však Turecko „situáciu zhoršilo, podpísaním memoranda o vymedzení námorných zón s Líbyou (s vládou Faiza Saraja - autor V.P.),“ - píše Euronews… A v januári 2020 turecký parlament  schválil  rozhodnutie vyslať do Líbye obmedzený  vojenský kontingent.



Ankara neuznáva  výhradné hospodárske zóny Cypru, v ktorých pôsobia energetické spoločnosti zo Spojených štátov, Británie, Francúzska a Talianska. Turecké úrady uviedli, že týmto krajinám nedovolia vykonávať výskumné a výrobné operácie v regióne. Turecké vrtné a prieskumné plavidlá pod ochranou tureckých fregát nedávno obnovili prieskumné práce vo vodách Cypru.

Ruský turkológ Jurij Mavašev si myslí, že bez účasti Turecka a Azerbajdžanu je tento energetický projekt buď nerealizovateľný, alebo spojený s neodôvodnenými rizikami a nákladmi. Nedávne vymenovanie nového šéfa britskej tajnej služby MI6, Richarda Moora, osobného priateľa tureckého prezidenta Erdogana, sa dáva do súvisu s tým, že Veľká Británia neverí v možnosť realizácie projektu  EastMed  a nechce staviť na ‘’chromého koňa’’. Predpokladá sa, že britský spymaster, majúci veľký vplyv na turecké a azerbajdžanské elity, bude lobovať za alternatívu k projektu EastMed TANAP - Transanatólsky plynovod z Azerbajdžanu cez Gruzínsko a Turecko po grécku hranicu; pokračovaním TANAPu by mal byť TAP - Transadriatický plynovod z Grécka do Talianska cez Albánsko, ktorý je vo výstavbe.

Hovorca tureckého ministerstva zahraničných vecí Hami Aksoy 2. januára 2020 uviedol : „Každý projekt, ktorý ignoruje práva Turecka a tureckých Cyperčanov na prírodné zdroje vo východnej časti Stredozemného mora, zlyhá. Turecko - najhospodárnejší a najbezpečnejší spôsob, ako dodávať prírodné zdroje východného Stredomoria na spotrebiteľské trhy v Európe, vrátane Turecka’’.

Richard Moore je zástancom myšlienky Veľkého Turánu, opakovane  zdôraznil, že "vidí obrovský potenciál Turecka a turkotatárskeho sveta ako regionálneho operátora’’. On, ako aj britská elita v celom sa zameriava na podporu tureckých neo-osmanských geopolitických plánov Turecka na Kaukaze a na Blízkom východe.



A USA naďalej podporujú projekt EastMed. 20. júla americký ropný a plynový gigant Chevron informoval o kúpe izraelskej spoločnosti Noble Energy, majiteľa nálezísk Leviathan a Tamar.

Po tom, čo Ankara oznámila, že 21. júla - 2. augusta bude vykonávať prieskumné práce nielen na cyperskom šelfe, ale aj blízko gréckeho ostrova Kastelorizo, dva kilometre od tureckého pobrežia, boli grécke Ozbrojené sily uvedené do bojovej pohotovosti. V Aténach zaznamenali aj zvýšenú aktivitu na tureckej vojensko-námornej základni Aksaz. USA, však, vyzvali Turecko, aby sa vyhlo eskalácii napätia „v sporných vodách“ neďaleko Kastelorizo. 24. júla grécky spravodajský portál  Newsbomb. gr  informoval , že jadrová lietadlová loď vojensko-námornej flotily USA USS Dwight D. Eisenhower  a 12 ďalších vojnových lodí prichádzajú do Stredozemného mora, palubné letectvo uskutoční cvičenia s gréckymi vzdušnými silami.

9. augusta, potom ako výbuch v Bejrúte vyradill Libanon z radu aktívnych oponentov projektu EastMed, sa uskutočnila medzinárodná online konferencia donorských krajín Libanonu, na ktorej sa zúčastnil prezident USA Donald Trump, francúzsky prezident Emmanuel Macron, egyptský prezident Abdel Fattah as-Sisi, jordánsky kráľ Abdullah II., premiéri Talianska Giuseppe Conte a Španielska Pedro Sanchez, prezident Cypru Nikos Anastasiadis, predseda Európskej rady Charles Michel, minister zahraničných vecí Nemecka Heiko Maas, grécky premiér Mitsotakis. Všetky tieto krajiny okrem Španielska sú účastníkmi projektu EastMed.

Úvodná čast plynovej vojny vo východnom Stredomorí sa skončila. Vypukne samotná vojna?