Odkazy veriacemu katolíckemu svetu zo svätého mesta už ani tak neprekvapujú svojou intenzitou a apeláciou (bodaj by sme ju vždy vypočuli), ako skôr šírkou tém. Najnovšie sa pod ochranu Svätej stolice dostal vidiek. Áno, aj ten náš.

Vidiek potrebuje šancu, príležitosť, vidiek potrebuje oživiť, znie extrahované posolstvo “Messaggio del Dicastero per il Servizio dello Sviluppo Umano Integrale in occasione della Giornata Mondiale del Turismo” -teda dokument, ktorý je podpísaný jednou z najvyšších autorít Vatikánu, kardinálom Petrom Turksonom.

Ani slovenský vidiek nepotrebuje frázy, ale konkrétne rozhodnutia a činy. Nepotrebuje žiadne lunaparky či zábavné areály, vidiek predsa nemôže byť iba víkendovou atrakciou pre obyvateľov mestských aglomerácií. Vatikánska výzva postaviť na vidieku nové príležitosti pre turistický ruch môže fungovať napríklad v Rakúsku či v Poľsku alebo v Nemecku, kde súčasťou penziónov pre turistov sú aj maštaľné komplexy či záhrady s biozeleninou. Teda tam, kde sa naďalej chová dobytok, kde sa rozvíja rastlinná výroba, kde funguje - a dokonalo funguje - priemysel mlieka a syrov.



V poslednom čase u nás ktosi pretláča akési podivné vízie o tom, že obyvatelia vidieka by mali v budúcnosti zohrať akúsi úlohu kolotočárov na víkendovej púti pre návštevníkov z mesta. Prinajlepšom sprievodcov v dedinských zoologických záhradách, aby mestským deťom ukázali, čo je to sliepka, čo koza a ako chutí čerstvo nadojené mlieko.

Náš slovenský vidiek sa musí vrátiť k svojej prapôvodnej podstate - plneniu úlohy živiť národ. Punktum. Kedysi sa týmto činnostiam venovali v našich vidieckych oblastiach státisíce ľudí. Dnes? Zopár zúfalých farmárov či po našom - gazdov. A niekoľko veľkopodnikov, ktoré ekonomicky prežívajú na hrane zániku.

Spoločnosť musí nastoliť taký stav, aby z vidieka nepokračoval dlhoročný exodus obyvateľstva. Aby poskytoval dostatok práce. Aby to bolo hrdé miesto pre život a prácu hrdých ľudí. Nemôžeme predsa z celého Slovenska spraviť jedno gigamesto a každého posadiť do klimatizovaného “teľatníka” - pardon, kancelárie. Niekto tu musí aj pracovať a najmä žiť a to ešte šťastne.