Komentár Dmitrija Sedova (Fond strategickej kultúry)

Dve staroázijské kultúry sa navzájom považujú za strategických partnerov

Minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf, ktorý vystúpil v iránskom parlamente na vypočutí vo veci uzavretia strategického paktu s ČĽR, uviedol, že rokovania sa blížia ku koncu a dokument bude v blízkej dobe predložený do Mejlisu (parlamentu) na preskúmanie.

Do médií prenikol 18-stranový návrh zmluvy, ktorý opublikoval The Times. Ako je možné vidieť z tohto dokumentu, strany predpokladajú bezprecedentne širokú škálu spoločných projektov na obdobie 25 rokov. Rokovania o pakte sa začali v roku 2016, keď Si Ťin-pching navštívil Teherán a navrhol zvážiť myšlienku uzavretia takejto dohody.

V súlade s dohodou plánuje ČĽR v Iráne investovať 400 miliárd dolárov a podieľať sa na rozvoji životne dôležitých oblastí iránskeho hospodárstva. Takmer 100 spoločných čínsko-iránskych projektov bude zahrnutých do megaprojektu ‘’Jeden pás, jedna cesta’’, ktorého trasy prechádzajú cez celú Euráziu. Budú sa tu stavať letiská, vysokorýchlostné železnice, námorné prístavy, mosty, cesty a ďalšie objekty infraštruktúry. Irán bude mať telekomunikačnú sieť 5G, ktorú postaví spoločnost Huawei, ktorá je zo Spojených štátov vytláčaná.

Samostatný článok dohody ustanovuje spoločné vytváranie najnovších druhov zbraní. Plánuje sa pomoc Iránu pri vytváraní balistických rakiet. Irán sa zaväzuje zabezpečiť dodávky ropy a plynu do Číny, ktorých tažba sa teraz znížila v dôsledku amerických sankcií. Čína je najväčším dovozcom ropy na svete, len denne dováža okolo 10 miliónov barelov ropy. Hlavný ekonomický poradca ajatolláha Chameneího Alí Aghá Mohammadí už vyhlásil, že Irán musí zvýšiť produkciu ropy na 8,5 milióna barelov denne, ktoré pôjdu do ČĽR. To znamená, že Irán sa stane najväčším dodávateľom ropy do ČĽR a predaj sa bude uskutočňovať za výhodné pre Čínu tarify. Takáto dohoda je obzvlášť dôležitá pre iránsky energetický sektor, ktorý zúfalo potrebuje značné investície do obnovy svojho starnúceho ropného priemyslu, ktorý potrebuje viac ako 150 miliárd dolárov na modernizáciu ropných vrtov, rafinérskych závodov a inej infraštruktúry.



Podľa dohody bude ČĽR rozvíjať zóny voľného obchodu v Maku na severe Iránu, v Abadáne na pobreží Perzského zálivu a na ostrove Kešm v samotnom zálive.

Okrem ekonomických aspektov zmluva zahŕňa aj otázky bezpečnosti a spoločné vojenské činnosti. V Spojených štátoch vyvolávajú veľké obavy dohody o zdieľaní spravodajských a bezpečnostných údajov. Čínska vojenská sila sa teraz premietne aj do oblasti Perzského zálivu. ČĽR dôsledne rozmiestňuje svoje oporné body po celom svetovom oceáne. Už bola vybudovaná sieť prístavov, čerpacích staníc a zásobovacích miest pre rýchlo rastúcu čínsku flotilu. Rozprestiera sa od Juhočínskeho mora k Suezskému prieplavu a hoci sú tieto body vyhlásené za civilné objekty, ich vojenský účel je nepopierateľný. Takéto oporné body boli vytvorené v prístave Hambantota (Srí Lanka), v prístave Gwadar (Pakistan); existuje už aj čínska vojenská základňa na boj proti morským pirátom na pobreží Adenského zálivu v Džibuti. Teraz sa táto sieť predlži čínskymi prístavmi v zónach voľného obchodu na brehu Perzského zálivu.

Čína rozširuje vojenskú spoluprácu s Iránom. Čínske vojenské námorníctvo sa trikrát zúčastnilo na spoločných cvičeniach s iránskou flotilou. V decembri 2019 sa čínske lode pripojili k vojenským cvičeniam ruských a iránskych námorných síl v Ománskom zálive. Po týchto cvičenach veliteľ iránskej flotily, admirál Hossein Khanzadi, povedal: „Cvičenia ukázali, že éra amerického zasahovania v regióne sa skončila“.  Irán spolupracuje s Ruskom v Sýrii a zapojenie ČĽR do tejto spolupráce by mohlo radikálne zmeniť situáciu na Blízkom východe.

Čínsko-iránsky pakt spochybňuje Trumpove plány na izoláciu Iránu. Slabnú aj nádeje, že americký strategický vplyv na Blízkom východe zostane rovnaký. „Bude to tvrdá rana pre blízkovýchodnú politiku Trumpa, ktorý sa v roku 2018 stiahol z „ jadrovej dohody “a vystavil Irán prísnym sankčným tlakom,“ píše  The New York Times . „Situácia v regióne sa radikálne zmení“.



Teraz proti americko-izraelskej politike nebude namietať iba Irán, ale tandem dvoch silných štátov. „Dve staroázijské kultúry, dvaja partneri v oblasti obchodu, hospodárstva, politiky, kultúry a bezpečnosti, s podobným pohľadom na svet a mnohými vzájomnými záujmami, sa navzájom považujú za strategických partnerov“, hovorí sa v novom čínsko-iránskom dokumente.

„Irán a Čína považujú túto zmluvu nielen ako strategické partnerstvo, ale ako spoločnú konfrontáciu so Spojenými štátmi - povedal Ali Gholizadeh, analytik univerzity pre vedu a technológiu v čínskom Hefei. „Je to prvý úspešný krok v snahe Iránu získať strategického partnera z radu superveľmocí“. A kvôli dosiahnutiu novej pozície na svetovej scéne, Teherán zatvára oči pred „informačnou explóziou“ okolo čínskej politiky voči moslimským Ujgurom v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang.

ČĽR sa pevne etabluje na Blízkom východe, vychádzajúc z toho, že Spojené štáty zažívajú najhorší hospodársky prepad od čias Veľkej hospodárskej krízy v roku 1933 a dúfajú, že Američania nebudú v takejto situácii schopní vážne poškodiť čínske spoločnosti, pôsobiace na poli bilaterálnej čínsko-iránskej spolupráce.