Napriek snahám dosiahnuť rovnaké postavenie pohlaví na trhu práce a v spoločnosti sa v posledných rokoch rozdiel medzi mzdami mužov a žien prehlbuje.

Na Slovensku stále pretrvávajú rodové nerovnosti v odmeňovaní za prácu. Potvrdzujú to údaje Štatistického úradu SR o priemerných hrubých mesačných mzdách mužov a žien za minulý rok.

Napriek snahám dosiahnuť rovnaké postavenie pohlaví na trhu práce a v spoločnosti sa v posledných rokoch rozdiel medzi mzdami mužov a žien prehlbuje. Vlani dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda mužov 1399 eur. "Priemerná hrubá mzda žien v percentuálnom vyjadrení predstavovala 79,8 % z priemernej hrubej mzdy mužov, teda o 283 eur menej v neprospech žien," vyčíslili štatistici.

Porovnaním mzdovej štruktúry dosiahla základná mzda mužov 65,2 % z ich priemernej hrubej mesačnej mzdy, u žien to bolo 67,9 %. Druhou najväčšou mzdovou zložkou boli náhrady mzdy u mužov (11,8 %) ako aj u žien (12,8 %). Prémie a odmeny predstavovali u mužov 11,4 %, u žien 7,8 % z ich priemernej hrubej mesačnej mzdy. Príplatky a doplatky dosiahli u mužov 7,3 % a u žien 7,9 %.



Nepravidelné odmeny sa na priemernej mzde mužov podieľali 4,2 % a na mzde žien v priemere 3,5 %. "Mzda žien sa nachádzala o 11,6 % pod celoslovenským priemerom, zatiaľ čo mzda mužov ho prevýšila o 10,9 %," uviedol ŠÚ SR.

Zo štatistík ďalej vyplýva, že v mzdovom pásme do 1300 eur sa nachádzalo 62,8 % mužov. V pásme medzi 1300 eur a 1400 eur bolo 5,3 % mužov a 31,9 % mužov zarobilo nad 1400 eur. Medián hrubých miezd mužov dosiahol 1108 eur, čo je približne 79,2 % priemernej hrubej mesačnej mzdy mužov.

Nižšiu priemernú mzdu ako je celoslovenská priemerná mzda žien dosiahlo 64,2 % z nich. V intervale od 1100 eur do 1200 eur sa nachádzalo 6,8 % žien. Viac ako 1200 eur vlani zarobilo 29 % žien. Medián hrubých miezd žien (939 eur) predstavoval 84,1 % z priemernej hrubej mesačnej mzdy žien.

Medzi faktory, ktoré vplývajú na pomalší rast miezd žien oproti mzdám mužov patria najmä vzdelanie a zastúpenie mužov a žien v jednotlivých nízko alebo vysoko príjmových ekonomických činnostiach a zamestnaniach.

"Mzdové rozdiely ovplyvňujú aj zakorenené predsudky o vhodnosti mužov a žien vykonávať určité práce a funkcie, postup v zamestnaní a participácia na vedúcich funkciách, materské a rodičovské povinnosti," uvádza sa v publikácii ŠÚ SR. Nezanedbateľný vplyv na celkovú hrubú mesačnú mzdu má aj celkové množstvo odpracovaných hodín a nadčasov, najmä v súvislosti so starostlivosťou o osoby v domácnosti.