Komentár Burak Bekdil (Gatestone Institue)

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan raz vyhlásil, že jeho politickou misiou je „vychovávanie zbožných (moslimských) generácií“. Výskum v posledných rokoch ukázal, že tureckí mladí ľudia sa postavili proti najambicióznejšiemu Erdoganovmu projektu sociálneho inžinierstva.

Spoločnosť Konda v roku 2019 zistila, že je menej pravdepodobné, že turecká mládež sa bude identifikovať ako ako „nábožensky konzervatívna“. Menej často sa postili, menej sa modlili alebo (v prípade žien) si menej zakrývali vlasy. Spoločnosť Ipsos, zistila, že iba 12% Turkov dôveruje islamským klerikom. SODEV zasa zistil, že 60,5% mladých ľudí, ktorí podporujú Erdoğana, uviedlo, že by radšej žili v kresťanskom Švajčiarsku s polovicou toho, čo by zarobili v moslimskej Saudskej Arábii.

Štúdia SODEV tiež zistila, že 70,3% respondentov si myslí, že talentovaná mládež by nikdy nebola schopná napredovať v profesionálnom živote bez politických / byrokratických „napojení“, to znamená, bez skrytého dotyku nepotizmu. A iba 30% z nich si myslí, že by človek mohol slobodne vyjadriť svoj názor na sociálnych médiách.

Existujú nové údaje, ktoré naznačujú, že mladší Turci majú západné myslenie namiesto nábožensky konzervatívneho / zbožného, v čo Erdoğan dúfal. Podľa jednej štúdie 72% Turkov vo veku 20 a viac rokov podporuje plné členstvo Turecka v Európskej únii. Je to v ostrom kontraste s oficiálnymi učeniami krajiny, kde najvyšší islamský klerik povedal, že „deti, ktoré nečítajú Korán, sú so satanom a satanským ľudom“.



„Tieto snahy v oblasti sociálneho inžinierstva zamerané na mladšiu myseľ takmer vždy skončia s opačnými výsledkami, predovšetkým preto, že nová generácia nemá rada keď jej niekto hovorí, čo je pre nich dobré a čo je zlé,“ uviedol jeden profesor tureckej univerzity, ktorý chcel ostať v anonymite. „Slobody pre väčšinu mladých ľudí sú dôležitejšie ako modlitby. Toto konzervatívni politici často nechápu.“

V roku 2014 bol 16-ročný študent zatknutý za urážku Erdoğana. V roku 2015 bol pätnásťročný chlapec zadržaný taktiež za urážku Erdoğana. A v roku 2016 bola mladá vysokoškolská študentka zatknutá za urážku Erdoğana a za propagáciu teroristickej organizácie - to všetko kvôli jednej správe na sociálnych médiách. Zatkli ju počas vyučovania.

Nie je preto prekvapujúce, že mladí Turci si chcú vybudovať svoj vlastný život nie vo svojej vlastnej krajine alebo v islamskej krajine, ale v krajinách, v ktorých sú občianske slobody posvätné. V roku 2019 odišlo z Turecka do zahraničia celkom 330 289 ľudí. Oficiálne údaje ukazujú, že 40,8% ľudí, ktorí emigrovali z Turecka, bolo vo veku od 20 do 34 rokov.



Seren Selvin Korkmazová, výkonná riaditeľka Istanbulského inštitútu pre politický výskum, informovala o odlive mladých mozgov:

„Migrácia sa stáva východiskovou stratégiou z každodenných zápasov. V krajine je nezamestnanosť mladých ľudí viac ako 25 percent. Mnoho z týchto mladých ľudí je stále finančne závislých od svojich rodín alebo pracujú za nízke mzdy ... Za týchto podmienok si mladí ľudia nevedia predstaviť svoju budúcnosť ... To pre nich vytvára „násilie neistoty“. Okrem nezamestnanosti ovplyvňujú mládež aj autoritatívne tendencie v krajine ( vrátane zákazu sociálnych médií a hrozby zákazu slobody myslenia ), ktoré na nich dopadajú a vyvolávajú starosti o ich budúcnosť.“

Len počas prvých 65 dní pandémie COVID-19 bolo 510 Turkov zatknutých za „šírenie nepodložených a provokatívnych správ na sociálnych médiách“. Predtým, do konca roku 2019, tureckí cenzori zablokovali prístup na 408 494 webových stránok, 7 000 Twitterových účtov, 40 000 tweetov, 10 000 videí na YouTube a 6 200 účtov na Facebooku.

„Toto nie je krajina, o ktorej som sníval,“ povedal A.B., 19-ročný študent, ktorý žiada o anonymitu kvôli strachu z trestného stíhania. „Už sa necítim, že patrím do svojej krajiny. Nevidím žiadne známky slobodného života. Do Európy pôjdem kvôli ďalším štúdiám a pravdepodobne navštívim Turecko len na sviatky.“



„Toto nie je krajina, o ktorej som sníval,“ je možno najlepším výrokom, ktorý popisuje to, ako sa mladý Turek cíti v súvislosti so zvyšujúcim sa demokratickým deficitom vo svojej vlasti. Existujú náznaky, že sa tento demokratický deficit prehĺbi.

Erdoğanova vládnuca strana AKP predložila parlamentu návrh legislatívy, ktorý by vláde umožnil sprísniť kontrolu nad sociálnymi médiami, čo vyvolalo obavy z novej éry ešte väčšej cenzúry.

Návrh zákona by nútil spoločnosti pôsobiace v oblasti sociálnych médií s viac ako miliónom používateľov v Turecku - napríklad Twitter, Facebook a YouTube - aby si založili pobočku alebo si zvolili zástupcu v Turecku, ktorý by sa mohol zodpovedať tureckým orgánom a aby od neho mohli vyberať dane. Ak tieto spoločnosti nedodržia podmienky, môže im byť uložená pokuta až do výšky niekoľkých miliónov dolárov.

Návrh zákona prišiel v čase, kedy Netflix zrušil turecký dramatický film v predvečer natáčania. Jeho autor uviedol, že vláda ho zablokovala, pretože obsahoval homosexuálnu postavu. Scenárista Ece Yörenç povedal, že Netflix zrušil „If Only“ potom, čo mu vláda odmietla udeliť licenciu.

Nie je prekvapujúce, že mladí Turci v 21. storočí nechcú byť zastrašovaní nepredvídateľnými diktátmi islamistického režimu. Erdoğan by sa mohol opýtať sám seba: Prečo chcú mladí, ktorých chcel urobiť „oddanými (viere)“ utiecť z ich moslimskej krajiny a žiť v „neveriacich“ krajinách?

Burak Bekdil patrí k popredným tureckým novinárom, ktorý bol nedávno, po 29 rokoch, prepustený z najvýznamnejších novín v krajine, pretože napísal pre Gatestone, čo sa v Turecku naozaj deje.