Dokument odhaľuje dôkazy potvrdzujúce úlohu britského špióna pri dosadení Šáha v roku 1953.

Skrytá úloha dôstojníka britskej tajnej služby, ktorý viedol prevrat, ktorý trvalo zmenil Stredný východ, sa má odhaliť po prvýkrát od roku 1985, kedy bol tento príbeh potlačený, píše theguardian.com.

Správa s nadpisom „Ako MI6 a CIA spojili sily, aby pripravili iránsky štátny prevrat“, sa objavila vo vydaní novín Observer 26. mája, ale bola rýchlo zrušená. Prichádzala totižto so skutočnosťou, že muž z MI6, Norman Darbyshire, v roku 1953 uskutočnil tajnú a násilnú operáciu s cieľom dosadiť iránskeho šáha za vládcu krajiny. Len niekoľko dní po vydaní novín však všetky nové dôkazy o operácii tohto Brita aj identita Normana Darbyshira zmizli z verejného diskurzu.

„Stále nevieme, kto to pôvodne Observeru prezradil, alebo prečo,“ uviedol tento víkend pred vydaním svojho dokumentárneho filmu Coupé 53, Taghi Amirani. „Vieme, že akýkoľvek záznam o rozhovore s Darbyshirom rýchlo zmizol a nikto ďalej tento príbeh nesledoval. Dodnes to zaváňa úplným utajením angažovanosti Britov (na prevrate).“



Pozadie štátneho prevratu z roku 1953 je už dlho príčinou medzinárodného podozrievania a domnienok. Premiér Winston Churchill bol proti vláde prvého demokratického vodcu krajiny Mohammada Mossadegha a to najmä preto, že ohrozoval záujmy Británie v iránskom ropnom priemysle. V spolupráci s CIA, ktorá tiež dúfala, že sa Šáh Reza Pahlavi vráti späť na trón, je teraz zrejmé, že MI6 sa dopustila oveľa viac, než len agitácie. Chceli, aby bol Mossadegh zvrhnutý.

Dokumenty nájdené v archíve vo Washingtone ukázali, ako sa meno kráľovnej Alžbety II mylne použilo na to, aby presvedčilo Šáha, aby zostal v Iráne pred prevratom. Coupé 53 jasne ukazuje, že Briti organizovali povstanie. Nebránili sa únosom, mučeniu a plateniu demonštrantov za to, aby šli do ulíc Teheránu.

Coupé 53 má byť zverejnený 19. augusta, na 67. výročie puču. Dokument sleduje vyšetrovania anglo-iránskeho režiséra Amiraniho. V spolupráci s Walterom Murchom, uznávaným redaktorom filmov ako Conversation, Apocalypse Now a The English Patient sa Amirani ponorí do archívov a vedie rozhovory s mnohými zúčastnenými.



"Keď sme začali točiť tento film, nevedeli sme nič o tajomstve normana Darbyshira a ani o tajomstve tohto tajomstva," uviedol Murch. "Nič z toho sme pôvodne nehľadali." Taghi odhaľoval tieto skutočnosti počas toho ako sme nakrúcali.

"Prvok thrilleru nebol pôvodne súčasťou našej šablóny, náš plán bol obzeranie sa po neviditeľných rozhovoroch. Toto bol najväčší počet materiálu, s akým som kedy pracoval - 532 hodín - viac ako dvojnásobok toho, s čím som sa zaoberal pri dokumente Apokalypsa teraz ( Apocalypse Now ).“

Prelom nastal, keď Amirani našiel kľúčové dôkazy v odloženom výskume, ktorý sa uskutočnil pre významnú dokumentárnu sériu Granada v polovici osemdesiatych rokov. Výskum sa volal Koniec ríše (End of Empire). Prepis epizódy o Iráne pôvodne obsahoval rozhovor s Darbyshirom, ktorý hovoril otvorene.

"Môj cieľ bol veľmi jednoduchý," hovorí Darbyshire. "Choďte tam, neinformujte veľvyslanca a využívajte spravodajské služby nech to stojí čo chce... na zabezpečenie zvrhnutia Mossadeghu legálnymi alebo kvázi-legálnymi prostriedkami."

Úradník MI6 ďalej vysvetľuje, že míňal „obrovské sumy peňazí. Viac ako jeden a pol milóna libier“ a dodáva: „Osobne som dával rozkazy a usmerňoval pouličné povstanie.“



Záznam z výbušného rozhovoru sa však nikdy neodvysielal. V Amiraniho filme hrá Darbyshira Ralph Fiennes, ktorý využíva text z cenzurovaného prepisu Granady. Článok z roku 1985 bol vydaný v časopise Observer novinárom Nigelom Hawkesom predtým, ako bola odvysielaná epizóda o Iráne na kanále 4.

Keď však program zverejnili, Darbyshire a jeho svedectvo chýbali. Televízna kritika Observeru v podaní Juliana Barnesa o týždeň neskôr nespomenula túto časť príbehu. Amirani, Murch a odborníci na spravodajské služby, s ktorými konzultovali, dospeli k záveru, že po súkromnom vyšetrovaní vstúpila do vysielania vláda, ktorá zabránila producentom využiť rozhovor s Darbyshirom.

Mnoho novínám vrátane Observera, ktoré v tom čase editoval Donald Trelford, bolo tiež povedané, aby ďalej nepokračovali v tomto príbehu. Štát na to využil ustanovenie známe ako Oznámenie D ( D Notice ).

Darbyshire úzko spolupracoval so svojim náprotivkom u CIA, Stephenom Meadom, ktorý bol tiež z dokumentárneho filmu Koniec ríše vystrihnutý. Svojho britského kolegu charakterizuje ako „veľmi schopného jednotlivca, ktorý plynulo hovoril perzsky aj francúzsky“. Asi najšokujúcejším dôkazom v Coupé 53 je britský únos a „náhodné“ zabitie iránskeho policajného šéfa Mahmúda Afshartousa. Tento incident vyvolal nepokoje, ktoré viedli v auguste k zatknutiu a uväzneniu Mossadegha.



V stratených záberoch Darbyshire tvrdí, že „správne prečítal psychologické nastavenie a charakter perzského davu“, ale že pochopil, že „mali pocit, že boli klamaní (v čom mali pravdu) od roku 1920“.

Darbyshire zomrel v roku 1993 a bývalá výskumná pracovníčka z Granady Alison Rooperová, ktorá pracovala na End of Empire, spolu so svojím producentom / režisérom Markom Andersonom povedala Amiranimu, že si jasne nespomínajú na rozhovor s dôstojníkom MI6, alebo na to, čo sa stalo so záznamom.

Šah, žijúci v exile v Taliansku, odletel späť do Iránu, kde v tom čase panoval generál Fazlollah Zahedi, ktorý bol schválený CIA a MI6. V Amerike bol štátny prevrat v tejto krajine známy ako operácia Ajax, zatiaľ čo v Británii sa tento čin volal Operation Boots. Šah vládol krajine až do islamskej revolúcie v roku 1979.

„Tento prevrat formoval nielen západné vzťahy s Iránom na nasledujúcich 60 rokov, ale zmenil aj Blízky východ. Predstavte si, že by tam bola demokracia,“ povedal Amirani.