Úverovanie domácností rástlo aj v júni. Celkový stav úverov poskytnutých obyvateľstvu predstavoval na konci šiesteho mesiaca 39,3 mld. eur, čo v medziročnom porovnaní predstavuje nárast o 7,3 %.

Ako ďalej pre agentúru SITA povedala analytička Poštovej banky Jana Glasová, stúpli hlavne úvery na nehnuteľnosti, a to o 9,6 %. Naopak, spotrebiteľské úvery poklesli medziročne o 4,4 %. "V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška teda úverovanie obyvateľstva aj počas tohtoročného júna rástlo, ale týkalo sa to hlavne úverov na nehnuteľnosti," skonštatovala analytička.

V medzimesačnom porovnaní, teda jún v porovnaní s májom, spotrebiteľské úvery poklesli o 0,5 %. Celkový stav úverov poskytnutých obyvateľstvu sa v júni oproti máju zvýšil len o nepatrných 0,6 % a objem úverov na nehnuteľnosti vzrástol oproti máju taktiež len mierne o 0,8 %. "Pomalšie tempá rastu úverov pre obyvateľstvo na mesačnej báze sledujeme už od začiatku tohto roka," uviedla Glasová.

Nové obchody domácností, ktoré predstavujú úverové zmluvy uzatvorené v príslušnom období, predstavovali v júni 879,8 mil. eur. Oproti máju je to nárast o 12,8 %. "Išlo pritom o druhý medzimesačný nárast od začiatku tohto roka, keď začali objemy čistých nových úverových obchodov klesať," uviedla Glasová. Najvýraznejší pokles bol pritom podľa nej v apríli, a to až o pätinu v porovnaní s marcovým objemom.



Pod tento prepad sa podpísala podľa analytičky hlavne koronakríza a s tým spojená zmena spotrebiteľského správania. "Ľudí totiž zaujímalo predovšetkým zdravie a riešenie napríklad nového bývania odložili na neskôr," povedala Glasová. Júnový nárast nových obchodov súvisí hlavne s uvoľňovaním karanténnych opatrení a opätovným otváraním ekonomiky.

Mnohí Slováci odložili riešenie nového bývania počas pandémie radšej na neskôr a s návratom do normálneho života sa vrátila aj ich chuť investovať do nového bývania. No v nadchádzajúcich mesiacoch nie je podľa Glasovej vylúčené, že dopyt po úveroch čiastočne ochladne, nakoľko ekonomická recesia spôsobená koronavírusom obmedzí možnosti ľudí kupovať nehnuteľnosti. Konečný vývoj však bude závisieť hlavne od toho, ako dopadne kríza na náš trh práce, koľko ľudí pripraví o prácu, koľko ľudí sa bude musieť popasovať so znížením svojho príjmu a podobne.

Dôležitú úlohu v tomto vývoji zohrá podľa analytičky aj to, či príde druhá vlna pandémie, ktorá by mohla zanechať ešte výraznejšie stopy na našom trhu práce. Od toho sa bude potom vyvíjať aj dopyt po úveroch a nehnuteľnostiach. "Naďalej však bude platiť, že ľudí k riešeniu vlastného bývania bude motivovať nízka úroková sadzba z hypoték," dodala Glasová.