Na rozhodnutie opustiť povolanie učiteľa nevplýva len vek, ale aj mzda či atraktívnejšie alternatívne ponuky zamestnania. Vyplýva to zo spoločného výskumu Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) a Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) v spolupráci s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) prostredníctvom nástroja Vzdelávanie a zručnosti Online (PIAAC Online).

Výskum uskutočnili v rámci národného projektu Medzinárodné hodnotenie kľúčových kompetencií dospelých (PIAAC) a v rokoch 2018 – 2019 sa na ňom zúčastnilo takmer 900 pedagogických zamestnancov základných škôl a osemročných gymnázií. Respondenti vypĺňali otázky týkajúce sa individuálnych preferencií pre rôzne typy pracovných aktivít ako aj záujmu o nájdenie si nového zamestnania.

Jednou z príčin nedostatku učiteľov na Slovensku môže byť podľa výskumu aj ich odchod do iných profesií. Následkom tejto fluktuácie môže byť aj nižšia úspešnosť žiakov alebo vyššie náklady pre školy, ktoré vznikajú pri hľadaní nových vyučujúcich. U zhruba každého desiateho učiteľa základnej školy a osemročného gymnázia, zapojeného do výskumu PIAAC Online, zaznamenali analytici vysokú mieru aktivity v hľadaní si novej práce. Vzhľadom na nedostatok učiteľov, a to obzvlášť v niektorých predmetoch a regiónoch, považujú analytici tento podiel za vysoký. Naďalej ostať v školstve neplánuje zhruba 29 percent učiteľov, ktorí vykazujú najvyššiu mieru aktivít v hľadaní si nového zamestnania.

Analytici tvrdia, že znalosť vplyvov pri rozhodovaní sa učiteľov pre zmenu povolania, je prínosné napríklad z hľadiska formulovania opatrení, ktoré by mali ambíciu znížiť fluktuáciu vyučujúcich. „Na rozhodnutie zmeniť učiteľské povolanie za iné môžu vplývať faktory ako vek, sebaistota ohľadom nájdenia si nového zamestnania, zručnosti (čitateľská a matematická gramotnosť, schopnosť riešiť problémy s využitím IKT), osobné záujmy, predmetová špecializácia, relatívna mzda a celková nezamestnanosť v regióne,“ vysvetľujú. Vplývať na rozhodnutie však môže aj celková nespokojnosť s profesiou či zlé pracovné podmienky na pracovisku.



Výsledky prieskumu naznačujú, že väčší vplyv na rozhodnutie majú individuálne faktory, akými sú vek a predmetová špecializácia. Najväčšiu mieru aktivity v hľadaní si nového zamestnania podnikajú učiteľky a učitelia do 35 rokov. To podľa analytikov nie je dobré aj z hľadiska starnutia učiteľskej populácie. „Zároveň tieto výsledky ukazujú, že nové zamestnanie si hľadajú najmä tí mladí učitelia do 35 rokov, ktorí majú najnižšiu úroveň zručností v oblasti čitateľskej, matematickej gramotnosti a schopnosti riešiť problémy s využitím IKT,“ poukázali analytici.

Na motiváciu zmeniť zamestnanie vplýva aj mzdové ohodnotenie, najmä ak je výrazne nižšie ako ohodnotenie vysokoškolsky vzdelaných ľudí v danom regióne. Zhruba polovica učiteliek a učiteľov zo škôl s priemernou mzdou, ktorá je o viac ako 30 percent nižšia, ako je priemerná mzda vysokoškolsky vzdelaných v okrese, podniká vysokú alebo strednú mieru aktivity pri hľadaní si novej práce.

Z pohľadu predmetov sú v hľadaní novej práce aktívnejší viac učitelia matematiky a cudzích jazykov. Vysokú aktivitu vykazuje 14 percent spomedzi matematikárov a jazykárov. Takmer 30 percent z učiteľov matematiky a 26 percent učiteľov cudzích jazykov vykazuje strednú aktivitu pri hľadaní si inej práce. Podľa analytikov môžu byť dôvodom atraktívnejšie alternatívne pracovné príležitosti pre týchto učiteľov a tiež špecifické zručnosti tejto skupiny učiteľov, ktoré ich motivujú uplatniť sa mimo učiteľstva.