Situácia s voľným časom u detí je na Slovensku aj v Českej republike takmer totožná, Slováci ale so svojimi deťmi trávia viac času cez víkendy.

Vyplýva to z prieskumu „Voľný čas slovenských detí“ agentúry NMS Market Research, ktorý bol urobený pre značku Milka. Agentúru SITA o tom informovala Nikol Marcinová z PR.Konektor. Z prieskumu vyplýva, že slovenské deti aj napriek vplyvu moderných technológií trávia najviac voľného času vonku s kamarátmi.

Každý deň vyrazia von štyri z piatich detí vo veku šesť až 18 rokov a v priemere tak trávia takmer dva a pol hodiny svojho voľného času. Na online dotazník na Slovensku odpovedalo v júni 500 rodičov detí vo veku šesť až 18 rokov. Totožný prieskum bol v júni urobený aj v Česku.

Vonku chodí 80 percent slovenských detí a mladistvých. Tí mladší sa často hrajú a sú s najbližšou rodinou, starší potom skôr so svojimi kamarátmi. „Čas, ktorý trávia deti mimo školy je naviazaný na to, aké majú rodičia priority. V súčasnosti je to potreba rodičov tráviť s deťmi spoločný čas, aby aktivity, ktoré spoločne vykonávajú boli pre deti nielen poučné, ale i zábavné,“ priblížila koučka, psychologička a rodinná terapeutka Nora Lauková.



Dodala, že mnohí rodičia majú záujem, aby sa dieťa profilovalo či rozvíjalo aj mimo školského prostredia. Tomu následne prispôsobujú spoločne trávený čas. Rodičia na Slovensku aj v Česku s deťmi trávia počas pracovných dní v priemere päť hodín denne. Rozdiel bol zaznamenaný počas víkendov. Slovenskí muži v priemere strávia s deťmi 11 hodín a tí českí 10. Slovenky sú s deťmi počas víkendov 14 hodín a Češky v priemere 12 hodín.

Záujmovým krúžkom sa venuje 37 percent slovenských detí, a to najmä na prvom stupni základnej školy. Vo väčšej miere ide o dievčatá. Na porovnanie, v Českej republike je do záujmových krúžkov zapojených 42 percent detí. Vyše polovica slovenských detí (56 percent) každý týždeň navštevuje športové tréningy. S narastajúcim vekom záujem o krúžky a športy postupne klesá. Výnimku podľa prieskumu tvoria len jazykové krúžky, o ktoré prejavujú podobný záujem stredoškoláci aj žiaci na základných školách. Lauková označila za alarmujúce, že takmer polovica detí nenavštevuje žiaden krúžok.

„Je to dané tým, že tieto deti nemajú záujem a trávia čas iným spôsobom, alebo rodičia preferujú iné formy aktivít, ako záujmové krúžky. Zdraviu prospešné je, že deti navštevujúce krúžky preferujú tie športové a pohybové. Stretávam sa aj s tým, že deti sa v súčasnosti venujú štúdiu jazykov alebo krúžkom, ktoré sú umelecky zamerané. Častým javom je, že deti, ktoré už navštevujú jeden z krúžkov, si väčšinou pridajú nejaký ďalší a navštevujú ich napríklad tri a viac,“ objasnila Lauková.



V porovnaní s obdobím pred troma rokmi sa dve pätiny slovenských detí častejšie učia v porovnaní s obdobím pred troma rokmi. „Rodičia majú oproti minulosti na deti oveľa vyššie nároky, ktoré sú spojené s prípravou na povolanie. Dnešný systém školstva a vzdelávania dáva rodičom možnosť vyberať si za deti, aký bude ich ďalší rozvoj a profesijná profilácia.

Súvisí to najmä s tým, že rodičia očakávajú, že ich deti budú na gymnáziách a následne majú potrebu, aby dieťa niečo dosiahlo a znamenalo. A všetko to vyvoláva veľký tlak na deti,“ vysvetlila Lauková. Ako ďalej podotkla, to následne spôsobuje, že deti trávia veľmi veľa času učením, niekedy aj niekoľko hodín. Podľa nej napríklad v piatej triede, keď je dieťa citovo stále ešte dieťaťom, môže rodičovký tlak zapríčiniť, že dieťa v budúcnosti nebude chcieť absolvovať ďalšie štúdium, prípadne sa nebude chcieť učiť.

Vo svojom voľnom čase trávi sledovaním televízie každý deň necelé dve hodiny 74 percent detí na prvom stupni. Študenti stredných škôl ju sledujú menej často. Tí naopak trávia na sociálnych sieťach viac času, Takmer 80 percent zo stredoškolákov strávi na sieťach dve hodiny denne. Aktívnejšie sú v tomto smere dievčatá. Chlapci však výrazne častejšie hrajú videohry.



Populárne sú predovšetkým u detí na základných školách. Denne sa takto zabáva 66 percent z nich. Marcinová poukázala, že u videohier trávia tieto deti aj viac času než pred troma rokmi. Na prvom stupni sa hraniu videohier častejšie venuje dokonca 51 percent detí. Klesá však záujem o hranie sa s hračkami. Spomedzi elektronických zariadení majú slovenské deti najčastejšie mobilný telefón (90%), notebook (61%), tablet (52%), počítač (45%) a hernú konzolu (34%).

Podľa dvoch tretín opýtaných rodičov trávia deti touto zábavou príliš veľa voľného času. Takmer 80 percent rodičov na Slovensku a 73 percent rodičov v Česku potvrdilo, že svojim deťom obmedzujú čas na elektronických zariadeniach. Z pohľadu Laukovej ako rodinnej terapeutky je žiadúce, aby dochádzalo k obmedzovaniu a nastavovaniu pravidiel, čo sa týka hrania videohier a využívania elektronických zariadení.

„U detí sa týmto znižuje koncentrácia, zvyšuje nervozita, správanie detí je agresívnejšie a dochádza k nižšej miere socializácie. Je to akási novodobá droga, ktorá má za následok celkovú únavu či nesústredenosť, čo sa premieta do celkových výsledkov v škole. Elektronické prostriedky nám majú pomáhať a nie nás obmedzovať. Ide o negatívny fenomén, ktorý obmedzuje deti v celkovom osobnostnom rozvoji,“ uzavrela Lauková.