Prichádza boj o kontrolu krajiny - výherca získa najväčšie ropné polia v Afrike

V auguste 2011, keď líbyjskí povstalci a lietadlá NATO začali útok na Tripolis, predniesol plukovník Muammar Kaddáfí prejav, v ktorom vyzval svojich podporovateľov, aby bránili krajinu pred zahraničnými útočníkmi, píše theguardian.com.

„Existuje sprisahanie zacielené na kontrolu líbyjskej ropy a na kontrolu líbyjskej pôdy, na opätovnú kolonizáciu Líbye. To je nemožné, nemožné. Budeme bojovať až do posledného muža a poslednej ženy, ktorá bude brániť Líbyu z východu na západ, zo severu na juh,“ uviedol vo vysielaní v televízií. O dva mesiace neskôr bol diktátor v jeho rodnom meste Sirte zabitý.

O deväť rokov neskôr, po vypuknutí druhej občianskej vojny nie je vyhlásenie Kaddáfího ďaleko od pravdy -  keďže USA ustúpili od úlohy, ktorú zohrávali pri páde Kaddáfiho, na Líbyu sa znieslo zoskupenie posilnených regionálnych mocností. Bitva sa presúva do mesta Sirte, ktoré predstavuje vstupnú bránu do ropného polmesiaca v krajine. Vyzerá to tak, že práve tu príde k rozhodujúcemu stretu armád, ktoré môžu získať kontrolou nad ropným bohatstvom Líbye.



Štastie mesta Sirte vyprchalo po Kaddáfího smrti. Toto mesto bolo kedysi žiarivou ukážkou jeho vízie pre Afriku. Nachádzali sa tu vily na uliciach, na ktorých rástol eukalyptus. Tieto domy patrili aparátčikom režimu, avšak počas revolúcie boli zrovnané zo zemou. Mesto sa stalo terčom útoku Islamského štátu až do roku 2016, kedy sa ich konečne podarilo z oblasti vyhnať.

V rozpore s medzinárodným zbrojným embargom bolo mesto a okolitá púšť v posledných týždňoch zaplavené zbraňami a bojovníkmi. Na jednej strane frontovej línie sa nachádzajú sily lojálne vláde v Tripolise a na druhej strane sú jednotky, ktoré bojujú za generála Khalifu Haftara, ktorý bol vymenovaný do funkcie konkurenčným parlamentom v Tobruku.



V stávke je najväčší poklad Líbye: najväčšie zásoby ropy na celom africkom kontinente. Väčšina ropných polí v krajine je v údolí mesta Sirte. Tieto polia majú hodnotu niekoľkých miliárd dolárov ročne. Haftarove sily, ktoré kontrolujú Sirte, uvalili v januári na vývoz ropy embargo, ktoré spôsobilo pokles výnosov, keďže denná produkcia klesla z približne 1 milióna barelov na iba 100 000 barelov denne.

Tripolis je nútený škrtať mzdy štátnych zamestnancov a v súčasnosti žije z rezerv zdedených z Kaddáfího éry, pričom sa zúfalo snaží vytlačiť Haftarove sily z oblasti.

Vláda národnej dohody Západnej Líbye (GNA), ktorú OSN oficiálne uznala za legitímnu vládu, bola vytvorená v roku 2015. Táto vláda je však v priamom rozpore s  vládou v Tobruku, ktorá sa vytvorila v tomto meste potom, čo poslanci odišli z Tripolisu po sporných celonárodných voľbách. Tobruk vymenoval Haftara ( ktorý má napojenie na CIA ), bývalého veliteľa armády pod Kaddáfím do čela líbyjskej národnej armády (LNA).



Pre tábor Haftara sú GNA islamistami a teroristami, zatiaľ čo velitelia GNA tvrdia, že Haftar je len o niečo lepší než vojenský diktátor Kaddáfi. Boje neustále priťahujú rôznych zahraničných podporovateľov, ktorí sa líšia ideologickými, politickými a hospodárskymi predstavami o budúcnosti Líbye. Hlavnými spojencami GNA je Turecko, ktoré má blízko ku Moslimskému Bratstvu, Katar a do istej miery aj Taliansko, ktoré sa spolieha na GNA, že zastaví príliv migrantov prechádzajúcich cez Stredozemné more na ich brehy.

Haftara podporujú vedúci predstavitelia Spojených Arabských Emirátov, Egypta, Saudskej Arábie a Jordánska, ktorí vnímajú politický islam ako hrozbu pre svoju vlastnú moc. Haftara podporuje takisto aj Rusko, ktoré je posilnené zo svojich úspechov v Sýrii a má v úmysle rozšíriť svoju stopu v celom arabskom svete.

Vláda Spojeného kráľovstva pod Davidom Cameronom a Francúzsko pod Nicolasom Sarkozym boli nápomocní pri zvrhnutí Kaddáfího - ale zatiaľ čo Londýn teraz rieši situáciu diplomaticky, Paríž sa stále snaží ovplyvňovať vývoj udalostí v štáte priamo. Francúzsko uznáva potrebu pomôcť svojim bývalým kolóniám bojovať proti rastu džihádistických hnutí v regióne, ktoré vznikli po revolúcii v Líbyi v roku 2011. Francúzsko teraz podporuje Haftara a sekulárnu Líbyu, aby zaistili bezpečnosť svojich vojakov na juhu.

Bojovanie ďalej komplikuje kmeňová politika, šírenie bojových dronov a neustále sa rozširujúca prítomnosť zahraničných žoldnierov: Wagner group, podporovaná Ruskom, od minulého roka poskytuje taktickú podporu LNA.



Okolo 10 000 Sýrčanov, ktorí stále bojujú vo vlastnej vojne, teraz bojuje aj na oboch stranách vojny v Líbyi. Priťahujú ich najmä vyššie platy. Podporovatelia GNA aj LNA čelia obvineniam z náboru mužov z Čadu, Somálska a Sudánu, ktorí majú pracovať ako strážcovia alebo podporné jednotky, avšak namiesto toho sa často nachádzajú na líbyjských frontových líniách, kde väčšinou ich život skončí.

„V mnohých ohľadoch sa dajú prirovnať vojny v Sýrii, na Ukrajine a v súčasnosti v Líbyi k španielskej občianskej vojne v 30. rokoch 20. storočia,“ povedal Peter Singer, špecialista na vojny v 21. storočí a vedúci nadácie New America foundation. „Nie je to len o tom, že rôzne sily bojujú proti sebe v proxy vojnách prostredníctvom mixu oficiálnych a najatých síl, ale ide aj o to, že konflikty sú využívané aj ako testovanie toho..., čo funguje a čoho sa im môže prepiecť."

"Rovnako ako v tridsiatych rokoch, aj v nasledujúcich rokoch uvidíme účinky tejto vlny."

Rok 2020 už priniesol eskaláciu v líbyjskom konflikte a Sirna ovládaná LNA - spolu s ropnými poliami južne od mesta - by mohla viesť k bezprecedentným zrážkam medzi zahraničnými mocnosťami na líbyjskej pôde.

Koncom minulého roka sa Haftar po jednomesačne kampani priblížil iba na krok od obsadenia Tripolisu. V tomto čase prišlo o život viac ako 3 000 ľudí a vysídlených bolo viac ako 500 000 civilistov. V januári Turecko podniklo dramatické kroky, aby zabránilo pádu hlavného mesta. Vyhlásilo vojenskú podporu pre GNA a vyslalo turecké jednotky, bezpilotné lietadlá, systémy protivzdušnej obrany a sýrske stíhačky, aby vytlačili sily odpadlíckeho generála späť. Odvážny krok sa vyplatil a v priebehu niekoľkých mesiacov Turecko otočilo vývoj vojny. Haftar bol nútený ustúpiť z väčšiny západnej Líbye.



GNA od tej doby začala stabilný pochod smerom na východ v nádeji, že zatlačí na Haftara tak silno, že bude nútený vzdať sa kontroly nad ropou a mestom Sirte. Avšak LNA sa nedarí tak ako sa pôvodne zdalo. Tobruk a jeho medzinárodní podporovatelia chcú využiť zaváhanie Tripolisu a chystajú sa na protiútok,

V snahe čeliť Turecku, egyptský parlament minulý mesiac vyhlásil otvorenú vojenskú intervenciu v Líbyi, pričom varoval, že ak armáda GNA vstúpi na územie Sirte, Káhira bude reagovať „priamou akciou“.

Žoldnieri zo spoločnosti Wagner konajúci pod záštitou Moskvy a Abú Dabí konsolidujú svoju prítomnosť na leteckej základni al Jufra na juhu mesta Sirte. Nasadili najmenej 14 stíhacích lietadiel MiG-29 a Su-24 zo Sýrie a údajne prevzali kontrolu aj nad najväčším ropným polom v krajine, zvaným El Sharara a takisto prevzali kontrolu nad exportným prístavom Es Sider.

„Aj keď sa v okolí Sirte pokračuje v zbrojení, situácia je v podstate zablokovaná a jediným nevojenským východiskom z tejto situácie je dohoda o zdieľaní výnosov z ropy,“ uviedla Claudia Gazzini, vedúca analytička International Crisis Group. „Bohužiaľ, žiadna zo strán sa pravdepodobne nevzdá takýchto dôležitých aktív. Hráči v Tripolise by radšej nenapochodovali do mesta a pre Turecko by bolo nebezpečné riskovať priamy konflikt s Rusmi alebo Egypťanmi, ale súčasný stav nie je udržateľný. Pokým Haftar sedí na rope a Tripolis nemá žiadne príjmy, znamená to, že nominálnu kontrolu ( nad krajinou má on ).“

Tento týždeň sa má začať dlho očakávaný externý audit líbyjskej centrálnej banky - vývoj, ktorý by mohol pomôcť pripraviť cestu k ukončeniu šesťmesačnej ropnej blokády - mnohí pozorovatelia sa však obávajú, že v súčasnosti existuje toľko konkurenčných záujmov vo viacvrstvovom konflikte, že dosiahnuť kompromis, bude veľmi ťažké. Keďže OSN je z veľkej časti vytlačená z rokovania medzi tureckými a ruskými zástupcami v Líbyi, riziko zmrazeného konfliktu alebo dokonca rozdelenia krajiny sa zvyšuje.

Možno sa to nestalo tak, ako to Kaddáfí v roku 2011 predpovedal, avšak dnes by určite nespoznal Líbyu, ktorá sa skutočne vyvinula na ihrisko pre zahraničné mocnosti. Osud líbyjského ľudu je stále viac v ich rukách.