Parlament zatiaľ v tomto volebnom období, teda od marca 2020 prijal 43 zákonov, z toho 41 v skrátenom legislatívnom konaní.

Koaliční predstavitelia sa zhodujú v tom, že využitie tzv. skráteného legislatívneho konania pri schvaľovaní zákonov bolo oprávnené vzhľadom na koronakrízu. Opozícia upozorňuje na nastupujúci trend skrátených konaní, obáva sa zneužívania tohto inštitútu pod rúškom koronakrízy. Niektorí členovia koalície priznávajú, že pre kvalitnú tvorbu zákonov sa má uchyľovať k zrýchlenému režimu len nevyhnutne.

SaS verí, že všetky návrhy na skrátené legislatívne konania boli opodstatnené, i keď nie u všetkých to bolo rovnako zjavné. "Sme presvedčení, že extrémne negatívne dôsledky pandémie sa ešte len prejavia, a tak sa snaha vlády a parlamentu urobiť čo najviac na ich minimalizáciu, mohla javiť ako nie vždy primeraná," vysvetlil pre TASR poslanec parlamentu Alojz Baránik (SaS). V bezprecedentnej situácii je podľa neho lepšie konať s razanciou.

"Činnosť parlamentu odzrkadľovala situácia, ktorá tu v minulosti nebola, a vláda na to musela reagovať. Ak by Národná rada SR počas pandémie využívala bežný systém, vznikla by z toho veľká katastrofa," reagovalo pre TASR tlačové oddelenie Sme rodina.



Predseda ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák (OĽANO) nie je podľa svojich slov zástancom skrátených konaní. "Navyše si myslím, že viaceré vládne návrhy zákonov alebo ich častí, ani podmienky na skrátené legislatívne konanie nespĺňali. Treba však rozlišovať medzi zákonmi, ktoré boli schvaľované v skrátenom konaní počas núdzového stavu, s cieľom ochrániť zdravie a život ľudí," podotkol. Vetrák nespochybňuje úmysel vlády pomáhať ľuďom, upozorňuje ale na formálne požiadavky na tvorbu zákonov, ktoré musia byť dobre pripravené.

Poslanec parlamentu Miroslav Kollár (Za ľudí) si myslí, že drvivá väčšina zákonov išla v zrýchlenom režime oprávnene. Skrátené konanie pri tzv. podnikateľskom kilečku podporil "s prižmúrenými očami". Z dlhodobého hľadiska nepodporuje masívne využívanie skráteného konania. Poukázal na nedokonalosti, ktoré pri takomto procese vznikajú. "Ak chceme mať kvalitné zákony, k skrátenému legislatívnemu konaniu sa musíme uchyľovať naozaj len v nevyhnutnej miere," skonštatoval pre TASR.



Vláda si podľa podpredsedu parlamentu Petra Pellegriniho (nezaradený) zvykla na skrátené konania. Niekde účel schvaľoval, no má vážne obavy, či nedochádza k zneužívaniu tohto inštitútu. Požaduje návrat k štandardnému legislatívnemu procesu. "Aby sa mohli zákony pripomienkovať, aby prešli verejnou, odbornou diskusiou. Aby sa mohli vyjadriť odborári, zamestnávatelia, ľudia z tretieho sektora. Pretože v opačnom prípade sa urobí množstvo chýb," uviedol.

Aj opozičná ĽSNS si myslí, že koalícia si obľúbila zrýchlený režim. "Je pravda, že mnohé jej návrhy často nijako nesúviseli a nesúvisia s pandémiou. Sami takýto postup v minulosti kritizovali," pripomenul hovorca strany Ondrej Ďurica.

Parlament zatiaľ v tomto volebnom období, teda od marca 2020 prijal 43 zákonov, z toho 41 v skrátenom legislatívnom konaní. Viaceré vláda odôvodňovala koronakrízou. V zrýchlenom režime poslanci schválili aj vznik nového ministerstva, či legislatívu upravujúcu dôvody na odvolanie komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Pre nenaplnenie dôvodov na skrátené konanie túto úpravu nepodpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.