Výskum naznačuje, že kvôli zložitosti vesmíru, štandardná definícia života môže byť príliš obmedzujúca

Najbližšia misia bude prvá misia NASA na povrchu červenej planéty s primárnym cieľom nájsť náznaky života z minulosti, píše theguardian.com.

Pre astrobiológov je hľadanie života mimo Zeme porovnateľné s hrou šípok. Trafenie sa do stredu terča by znamenalo nájsť „život tak, ako ho poznáme“. Inými slovami, život založený na biológii - podobnému životu na Zemi. Ale ako vie každý hráč šípok, stred terča je veľmi malý, ťažko zasiahnuteľný a dokonca to nie je ani plocha s najviac bodmi.

Preto nový výskum podporovaný astrobiologickým programom NASA vyvinul novú a širšiu definíciu života - definíciu, ktorá zahŕňa život na Zemi, ale aj možnosť „života nie tak, ako ho poznáme.“ Hovoria mu lyfe ( Odvodené od slovíčka life - život ). Neexistuje všeobecne dohodnutá definícia života. Ale NASA má dobrý pracovný popis: „samostatný chemický systém schopný darwinovskej evolúcie“.

Všetky živé organizmy na Zemi prijímajú energiu, používajú a menia ju a potom ju uvoľňujú v menej užitočnej forme ako odpad. Všetky používajú rovnakých 20 aminokyselín na výrobu proteínov. Všetky používajú molekuly RNA a DNA na ukladanie genetických informácií.

Perserverence, ktorý váži viac ako tonu pristane v kráteri Jezero, v oblasti, ktorá sa kedysi považovala za miesto plné vody, a preto je sľubným kandidátom na hľadanie známok minulého života.

Perserverence bude sprevádzaná bezpilotný vrtuľník na prieskumu. Jeho úlohou bude preskúmavať miesta na ktorých môže potom Perserverence identifikovať, zbierať a uchovávať vzorky hornín a pôdy. Tieto vzorky sa neskôr vyzdvihnú a vrátia sa na Zem prostredníctvom budúcej misie. Vedci budú hľadať určité biologické znaky, ktoré by mohli naznačovať dôkaz minulého života. Ak sa život, ako ho poznáme na Marse vôbec niekedy nachádzal, existuje veľká šanca, že ho nakoniec Perserverence objaví.

Ale z pohľadu Zeme, život na tejto planéte je iba jedným z príkladov biológie. Napriek rozmanitosti života na našej planéte sa zdá, že každý živý organizmus sa dá vysledovať až po spoločného predka. Mimo Zeme sa život mohol objaviť inak a preto naša štandardná definícia života môže byť príliš obmedzujúca. To viedlo Stuarta Bartletta, vedca v oblasti zložitosti v Caltechu, a Michaela L Wonga, astrobiológa z Washingtonskej univerzity, k vývoju novej hypotetickej koncepcie: lyfe.

Vo svojej nedávnej práci definujú žijúci „lyfeový“ organizmus ako organizmus, ktorý spĺňa štyri kritériá: spotreba (schopnosť využiť a premeniť voľné zdroje energie); autokatalýza (schopnosť rásť alebo expandovať exponenciálne); homeostáza (schopnosť vnútorne obmedziť zmeny, keď sa veci menia navonok); a učenie (schopnosť zaznamenávať, spracovávať a vykonávať činnosti založené na informáciách).

S touto definíciou je život iba jedným konkrétnym príkladom lyfov. A podľa názoru Bartletta existuje vyššia pravdepodobnosť nájdenia lyfov na Marse ako života. Náhodná udalosť v marťanských dejinách mohla vytvoriť lyfe inak ako u nás na Zemi. Marťanské organizmy možno používajú odlišnú molekulárnu štruktúru. Možno používajú na bielkoviny menšie množstvo aminokyselín. Možno potrebujú iný genetický kód ako na Zemi.

Dôkazy o takýchto lyfeoch však môžu byť ťažšie nájditeľné. Môžu totižto existovať hlboko pod povrchom planéty a mimo dosahu Perserverence. Okrem Marsu ponúka toto rozlíšenie medzi životom a lyfom užitočnú perspektívu pri skúmaní našej slnečnej sústavy. Napríklad mesiace Enceladus a Europa sú hlavnými kandidátmi na hľadanie života. Ale Titan s väčšou pravdepodobnosťou obsahuje lyfe.

Zasiahnutie stredu terča, nájdenie života tak, ako ho poznáme, môže byť ťažké. Lyfe však môže byť oveľa bežnejším, ale nemenej významným javom vo vývoji nášho vesmíru.