Ak parlament Čaputovej veto pri zákone o prokuratúre prelomí, hlava štátu sa obráti na Ústavný súd SR.

Oznámila to počas piatkového vyhlásenia v Prezidentskom paláci. Hlava štátu vrátila novelu na prerokovanie Národnej rade (NR) SR, je presvedčená o jej protiústavnosti.

Ak parlament jej veto prelomí, hlava štátu sa obráti na Ústavný súd SR. Povedala to na tlačovej konferencii po tom, ako oznámila, že nepodpíše právnu normu a vracia ju parlamentu na opätovné prerokovanie. Novela je podľa prezidentky v niektorých častiach protiústavná. Právna norma mení spôsob výberu generálneho i špeciálneho prokurátora.

O funkciu šéfa Generálnej prokuratúry (GP) SR sa podľa zákona mohli uchádzať aj kandidáti, ktorí nie sú prokurátormi. Rozšíriť by sa mal okruh osôb a inštitúcií, ktoré kandidátov navrhujú. Špeciálnym prokurátorom by sa už nemusel stať len prokurátor GP.



Uchádzačom o funkciu generálneho i špeciálneho prokurátora by podľa novely mohol byť občan SR, ktorý je voliteľný do NR SR a dosiahol vek aspoň 40 rokov. Vyžadovať sa bude od neho aspoň 15-ročná prax v právnickom povolaní. Podmienkou má byť aj bezúhonnosť. Kandidát na špeciálneho prokurátora bude musieť mať odbornú justičnú skúšku.

Kandidátov na šéfa GP i špeciálneho prokurátora by mohli navrhovať poslanci NR SR a aj minister spravodlivosti, verejný ochranca práv, Rada prokurátorov SR, profesijná organizácia právnikov i právnické fakulty a Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV). Špeciálneho prokurátora mohol doteraz voliť a odvolávať parlament na návrh generálneho prokurátora na základe výberového konania.



Parlament by mohol po novom podať návrh na odvolanie šéfa GP i špeciálneho prokurátora aj v prípade, ak prestane svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne. Hlava štátu by si pred rozhodnutím o odvolaní generálneho prokurátora mohla vyžiadať stanovisko rady prokurátorov, ktoré by mala predložiť do siedmich dní.

Generálny i špeciálny prokurátor by podľa schválených úprav nemohol vykonávať posledné dva roky pred vymenovaním funkciu prezidenta SR, poslanca národnej rady, poslanca Európskeho parlamentu, člena vlády, štátneho tajomníka, predsedu samosprávneho kraja, primátora, starostu či verejného ochrancu práv. Uchádzačov na post špeciálneho i generálneho prokurátora by mal ešte pred voľbou v parlamente verejne vypočúvať ústavnoprávny výbor za podobných podmienok ako pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov.



Okrem novely zákona o prokuratúre, prezidentka vrátila poslancom aj zákon o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Podľa hlavy štátu sa nenaplnili dôvody na skrátené legislatívne konanie.

Naspäť do parlamentu putuje aj novela zákona o elektronických komunikáciách, ktorá môže byť podľa Čaputovej v rozpore s ústavou.

Aktualizované 31.7.  o 11.40 hod.:

Novela zákona o elektronických komunikáciách mala Úradu verejného zdravotníctva SR umožniť získať telefónne čísla cestovateľov, ktorí na Slovensko prichádzajú z epidemiologicky menej bezpečných krajín. Oznámila to na piatkovej tlačovej konferencii s tým, že parlamentom schválená novela môže zasiahnuť do práva na súkromie.

Nová právna úprava pritom podľa nej nie je dostatočne určitá v pomenovaní účelu jej využitia a otázniky vníma aj nad jej vykonateľnosťou. Novela sa tak vráti na opätovné prerokovanie do parlamentu, kde na jej definitívne schválenie bude potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých poslancov.

Ide o prvé zákony, ktoré Čaputová vracia na opätovné prerokovanie od nového zloženia Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR).