V diskusii o tom, či by malo byť očkovanie proti COVID-19 povinné pre všetkých, sa väčšina slovenských expertov či politikov zhoduje na tom, že očkovanie by malo prebiehať na dobrovoľnej báze. Niektorí z nich si vedia predstaviť, že by zaočkovaní ľudia nemuseli dodržiavať rovnako prísne hygienické opatrenia ako nezaočkovaní. 

Denník N sa viacerých politických strán ale aj odborníkov opýtal, na akej báze by očkovanie proti  koronavírus malo na Slovensku prebiehať. Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) síce hovorí o dobrovoľnom očkovaní, všetko však bude záležať na tom, ako rozhodnú odborníci. 

Slovensko má záujem o kúpu troch miliónov očkovacích látok proti koronavírusu. Denník N vysvetľuje, že vývoj niektorých z nich je už v poslednej fáze. Stále zostáva v platnosti, že dospelí majú povinnosť sa zaočkovať len proti záškrtu a tetanu. 

S ohľadom na priaznivý vývoj epidemiologickej situácie na Slovensku je možné usúdiť, že by u nás postačovalo dobrovoľné očkovanie, tvrdí hlavný hygienik Ján Mikas. Dodáva, že očkovať by sa primárne mali rizikové skupiny ľudí, medzi ktoré patria seniori, ľudia s chronickými ochoreniami, oslabenou imunitou alebo profesionáli ako zdravotníci, predavači, policajti či hasiči. 



„Znamenalo by to, že ak by sa aj vírus v populácii ďalej šíril, bolo by oveľa menej hospitalizovaných a oveľa menej úmrtí,“ povedal Mikas s tým, že prípade zvyšujúceho sa počtu ochorení na koronavírus by bolo možné uvažovať aj o povinnom očkovaní. 

S Mikasom súhlasí aj epidemiologička Alexandra Bražinová či šéf permanentného krízového štábu Peter Škodný. Obaja zhodne tvrdia, že očkovanie by povinné byť nemalo. Podľa Bražinovej by totiž povinné očkovanie mohlo spôsobiť odpor skupiny ľudí a skôr odporúča očkovanie riadne odkomunikovať. 

Škodný doplnil, že štát nemá práva občanov do čohokoľvek nútiť násilím a z toho dôvodu hovorí taktiež o očkovaní na dobrovoľnej báze. Člen permanentného krízového štábu Peter Visolajský naopak trvá na povinnom očkovaní. 

„Keď vidíme, aké celospoločenské škody doteraz pandémia SARS-CoV-2 napáchala, tak vychádza povinné očkovanie ako verejný záujem. Som za to, aby toto očkovanie bolo povinné. Je to v záujme nás všetkých,“ povedal Visolajský. 



Podľa infektológa Petra Sabaku z Univerzitnej nemocnice v Bratislave by síce očkovanie malo byť dobrovoľné, ako však dopĺňa, vie si predstaviť aj určité úľavy pre tých, ktorí sa dajú zaočkovať. Z očkovania by teda mohli vyplývať výhody, ktoré môžu ľudí motivovať. 

„Viem si predstaviť, že by očkovaní ľudia nemuseli nosiť rúška a dodržiavať prísne hygienické opatrenia a, naopak, nezaočkovaní by museli nosiť rúška na verejnosti a dodržiavať odstupy,“ podotkol Sabaka. 

Svoje odpovede Denníku N poskytli aj niektorí politici, ktorí sa na oblasť zdravotníctva vo svojich politických stranách orientujú. Jana Cigániková (SaS), Richard Raši (Hlas) či Andrea Letanovská (Za ľudí) zhodne tvrdia, že očkovanie proti koronavírusu by malo byť dobrovoľné. 

Cigániková, ktorá pôsobí ako šéfka parlamentného výboru pre zdravotníctvo, by sa podľa vlastných slov spoľahla na masívnu proočkovaciu kampaň a nad povinným očkovaním by uvažovala napríklad v prípade domov sociálnych služieb či u zdravotníkov. 

Exmiminister zdravotníctva Raši hovorí, že očkovanie by pri vysokorizikových skupinách malo byť vysokoodporúčané. „Podmienkou je absolútna bezpečnosť vakcíny na základe medicíny založenej na dôkazoch,“ dodal vo svojej odpovedi Raši.