Znižovanie odlesňovania a konzumácie voľne žijúcich živočíchov sú prvými krokmi pri prelomení reťazca výskytu chorôb

Komentár pre theguardian.com píše Peter Daszak, ktorý je prezidentom združenia EcoHealth Alliance, neziskovej organizácie zaoberajúcej sa analýzou a prevenciou pandémií

Koncom roka 2013 v dedine Meliandou v Guinei vyrušila skupina hrajúcich sa detí v dutom strome malú kolóniu netopierov. Vedci sa domnievajú, že Emile Ouamouno, ktorý sa neskôr stal prvým tragickým „indexovým“ prípadom prepuknutia západnej africkej eboly, bol pravdepodobne vystavený trusu netopierov pri hraní sa blízko stromu.

Každá pandémia začína takto. Neškodná ľudská činnosť, ako je konzumácia voľne žijúcich zvierat, môže vyvolať prepuknutie choroby, ktorá neskôr vedie k pandémii. V 20. rokoch 20. storočia, keď sa sa objavil vírus HIV v dnešnej Konžskej demokratickej republike, sa vedci domnievali, že prenos na ľudí bol spôsobený tým, že sa lovec porezal, zatiaľ čo krájal šimpanza. V roku 2019 sme sa mohli domnievať, že osoba z juhozápadnej Číny vstúpila do jaskyne plnej netopierov neďaleko svojej dediny preto, aby ulovila voľne žijúcich živočíchov na to aby ich predala na miestnom trhu.



Neskôr sa možno u nich vyvinuli nepríjemný kašeľ, ktorý predstavuje začiatok toho, čo dnes poznáme ako Covid-19. Rastúca ľudská populácia, neustály rozvoj a globalizovaná sieť cestovania a obchodu urýchlili tempo vzniku pandémie. Vstupujeme do novej pandemickej éry.

Väčšina pandémií sa začína na ohniskách ako; okraje lesov v oblastiach ako západná Afrika, amazonská kotlina a juhovýchodná Ázia. Tropické dažďové pralesy sú domovom bohatej rozmanitosti voľne žijúcich živočíchov, ktoré zasa prenášajú celý rad vírusov. O týchto zvieratách vieme oveľa viac ako o vírusoch, ktoré v sebe nosia. Odhaduje sa, že u cicavcov a vtákov existuje 1,7 milióna vírusov (pôvod väčšiny pandémií), menej ako 0,1% bolo však zaznamenaných. Ročne sa šíria milióny vírusov na ľudí, i keď v mnohých prípadoch nespôsobujú viditeľné príznaky.

Než sa ľudia stali poľnohospodárskymi druhmi, bolo obyvateľstvo riedke a menej prepojené. Vírus, ktorý nainfikoval lovca-zberača sa mohol dostať iba k rodinným príslušníkom alebo možno k loveckej skupine. Ale Antropocén, naša nová geologická epocha, všetko zmenila. Veľké zrýchlenie ľudskej činnosti dramaticky zmenilo krajinu, oceány a atmosféru našej planéty a zmenilo až polovicu svetového tropického pralesa na poľnohospodárstvo a ľudské sídla.



Približne jedna tretina nových chorôb je výsledkom týchto rýchlych zmien vo využívaní pôdy, pretože ľudia sú tlačení do kontaktu s divočinou, s ktorou by sa iba zriedkakedy stretli. Medzi vírusy ako napríklad Zika, Ebola a Nipah, patrí aj náš najnovší nepriateľ Covid-19, ktorý sa dostal z vidieckej Číny do vášho mesta.

Ľudská činnosť vytvorila nepretržitý cyklus šírenia vírusov. Naša súčasná stratégia spočíva v čakaní na začiatok prepuknutia choroby a potom na výrobu liekov alebo vakcín na ich kontrolu. Ako sme však videli v prípade Covid-19, tento prístup nie je dosť dobrý: zatiaľ čo čakáme na očkovanie, zomreli stovky tisíc ľudí a milióny boli nakazené. Kým USA vyrobili dostatočné množstvo dávok na očkovanie proti pandémii chrípky H1N1 v roku 2009, vírus už dávno nakazil asi štvrtinu ľudí na našej planéte.

Ak chceme zabrániť budúcim pandémiám, musíme prehodnotiť náš vzťah k prírode a zablokovať každý krok v reťazci výskytu choroby. Mali by sme začať znížením nekontrolovateľnej spotreby, ktorá vedie k odlesňovaniu a konzumácií voľne žijúcich živočíchov. Musíme tiež odstrániť druhy ohrozené vírusom z trhov s voľne žijúcimi živočíchmi a rastlinami. Mali by sme zakročiť proti nezákonnému obchodu s voľne žijúcimi zvieratami a spolupracovať s komunitami pri hľadaní alternatív.

Mali by sme vyvíjať väčší tlak na odvetvia, ktoré ťažia tropické drevo a vyrábajú výrobky z voľne žijúcich živočíchov. Ďalej by sme mali odmeňovať udržateľnosť a vytvárať právne predpisy proti nadmernej spotrebe. Napríklad kampaň vedená spotrebiteľmi proti palmovému oleju mala silný vplyv na udržateľnosť.



V nedávno uverejnenom dokumente niekoľko vedcov, vrátane mňa, uviedlo ekonomický dôvod na zabránenie šíreniu chorôb, ktoré vedú k pandémiám. Jeden z týchto krokov je práve obmedzenie odlesňovania a obchodu s voľne žijúcimi živočíchmi. Odhadujeme, že ročné náklady na programy zamerané na zníženie odlesňovania a obchodu s voľne žijúcimi živočíchmi a na budovanie pandemického sledovania ohnísk chorôb by boli 17,7–26,9 miliardy dolárov, čo je o dosť menej ako súčasné straty a škody odhadované na  8.1-15.8 bilióna dolárov.

Tieto náklady zahŕňajú vedľajšie výhody ako napríklad zbavenie sa množstva CO2 v atmosfére tým, že sa zníži výrub lesov. Koronavírusová pandémia síce zdevastovala globálnu ekonomiku, ale naša súčasná trajektória by mohla veštiť, že náklady na budúcu pandémiu by mohli vyletieť na desiatky biliónov dolárov.

Zatiaľ čo opravujeme svoje ekonomiky po koronavírusvej pandémii, namiesto návratu do systému nekontrolovanej spotreby, ktorá nám priniesla Covid-19, máme príležitosť "zozelenieť" naše ekonomiky. Stovky rokov vykorisťovania životného prostredia nás na tejto planéte dostali do krehkej pozície.

Zatiaľ čo niektorí sa môžu vyhýbať nákladom na zabránenie poškodeniu životného prostredia alebo nechápu význam ochrany druhov motýľov, žabiek alebo rýb, väčšina z nás si uvedomuje, že Covid-19 priniesol v globálnom meradle smrť a ekonomické utrpenie. Až keď uznáme, že k súčasnej situácii viedla ľudská činnosť, môžeme konečne uniknúť z pandemickej éry.