Cieľom projektu je poukázať na to, že je možné vyrábať čistú energiu z fúzie na komerčnej úrovni

Najväčší projekt jadrovej fúzie na svete začal svoju päťročnú montážnu fázu v utorok v južnom Francúzsku, pričom prvá ultra-horúca plazma sa má vytvoriť na konci roku 2025, píše theguardian.com.

Projekt Iter, ktorý bude stáť 20 miliárd EUR kopíruje reakcie, ktoré poháňajú slnko, pričom je určený na demonštráciu fúznej energie, ktorú je možné získať pre komerčné využitie. Jadrová fúzia sľubuje čistú, neobmedzenú energiu, ale napriek 60-ročnému výskumu musí ešte prekonať technické problémy spojené s využívaním takéhoto extrémneho množstva energie.

Na zostavenie obrovského reaktora, ktorý bude vážiť 23 000 ton, sa použijú milióny komponentov, pričom tento projekt je najzložitejšou inžinierskou výzvou v histórii. Takmer 3 000 ton supravodivých magnetov, ktoré sú ťažšie ako jumbo jet, bude spojených pomocou 200 km supravodivých káblov, pričom všetky sú udržiavané pri teplote -269 ° C za pomoci najväčšej kryogénnej elektrárne na svete.



Francúzsky prezident Emmanuel Macron zahájil montážnu fázu spolu s vedúcimi osobnosťami Iteru, EÚ, Veľkej Británie, Číny, Indie, Japonska, Kórey, Ruska a USA. Japonský premiér Shinzo Abe povedal: „Som presvedčený, že prelomové inovácie budú hrať kľúčovú úlohu pri riešení globálnych problémov vrátane zmeny klímy a pri realizácii udržateľnej bezuhlíkovej spoločnosti.“

„Umožnenie výlučného využívania čistej energie bude pre našu planétu zázrak,“ uviedol Bernard Bigot, generálny riaditeľ Iteru. Fúzia popri obnoviteľnej energií by umožnila napájanie dopravy, budov a priemyslu elektrinou. Bigot povedal: „Konštrukcia stroja kus po kuse bude ako zostavenie trojrozmerného puzzle na neprehľadnej časovej osi s presnosťou švajčiarskych hodiniek.“ Projekt Iter bol skoncipovaný v roku 1985, ale musel počas rokov čeliť mnohým odkladom.



Jadrová fúzia uvoľní obrovské množstvo energie v momente keď sa ťažké atómy vodíka spoja. Toto si však vyžaduje teplotu 150 miliónov ° C, čo je desaťkrát viac ako teplota v jadre slnka. Vodíkové palivo sa získava z morskej vody, pričom na tento pokus je potrebných iba niekoľko gramov. Na zachytenie plazmy vo vákuovej komore v tvare šišky, známej ako tokamak, sú potrebné obrovské magnety.

Podobne ako v prípade tradičného jadrového štiepenia, samotný proces nevytvára oxid uhličitý spôsobujúci globálne otepľovanie. Nemôže dôjsť k náhlemu poškodeniu fúznych reaktorov a produkujú aj oveľa menej rádioaktívneho odpadu.

Projekt Iter bude prvým, ktorému sa podarí dosiahnuť „horiacu“ alebo samovoľne sa zahrievajúcu plazmu a očakáva sa, že bude generovať 10-krát viac tepla, ako sa doňho vloží, čo je oveľa viac, ako pri akomkoľvek predchádzajúcom pokuse. Bude tiež využívať značné množstvo elektrickej energie, aby poháňal magnety a vedecké nástroje. Tento projekt je však zamýšľaný ako dôkaz koncepcie fúzie vo veľkom meradle, nie ako návrh budúceho komerčného reaktora.



Medzi komponenty patrí aj kryostat s priemerom 30 metrov, vyrobený v Indii, ktorý bude obklopovať reaktor a udržiavať ho na veľmi nízkej požadovanej teplote. Jeden z elektromagnetov, nazývaný centrálny solenoid bude vyrobený v USA a bude mať takú magnetickú silu, že bude schopný zdvihnúť lietadlovú loď.

Existuje mnoho spoločností zo súkromného sektora, ktoré sa zaoberajú jadrovou fúziou prostredníctvom oveľa menších zariadení vrátane Tokamak Energy so sídlom vo Veľkej Británii. Ich výkonný podpredseda David Kingham povedal: „Vítame pokrok na Itere, ktorý považujeme za veľký vedecký projekt a... podporu zariadení tokamak.“

„Sme však presvedčení, že je možný rýchlejší pokrok, ktorý je vyvolaný potrebou energie bez obsahu uhlíka a ktorý umožňujú súkromné investície, modulárne návrhy, nové materiály a pokrokové technológie,“ uviedol.

Medzi ďalšie spoločnosti pôsobiace v oblasti jadrovej fúzie patrí spoločnosť Tri Alpha Energy, ktorá využíva technológiu urýchľovača častíc a spolupracuje s firmou Google a General Fusion, ktorá používa vír roztaveného olova a lítia na zachytenie plazmy. Táto technológia je podporovaná Jeffom Bezosom a spoločnosťou First Light Fusion.