„Pokiaľ akceptujeme, že je v poriadku, aby sa príslušníci tajnej služby angažovali v politických stranách, tak posúvame tú čiaru tak ďaleko, že sa budeme časom pýtať, či sme ešte naďalej štandardnou demokratickou krajinou,“ myslí si Miroslav Kollár (Za ľudí).

Koaliční poslanci Národnej rady SR (NR SR) sa nezhodujú v názore, či by mal Lukáš Kyselica po odchode z funkcie štátneho tajomníka rezortu vnútra pokračovať ako poslanec parlamentu. Miroslav Kollár (Za ľudí) agentúre SITA povedal, že to považuje za problém.

Podľa predsedu poslaneckého klubu hnutia Sme rodina Petra Pčolinského je na osobnom rozhodnutí Kyselicu, či si poslanecký mandát prevezme. K tejto téme by mal pravdepodobne budúci týždeň zasadať aj poslanecký klub hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO).

„Vidím v tom problém, pretože pokiaľ aktívny agent tajnej služby s akoukoľvek motiváciou a v rozpore so zákonom pôsobil v štruktúrach politickej strany, kandidoval za ňu a získal mandát verejného funkcionára, je to za čiarou v demokratickej krajine,“ ozrejmil Kollár.

Kyselicu vnímal ako čestného človeka, ktorý možno svoje konanie nemyslel zle. „Pokiaľ však akceptujeme, že je v poriadku, aby sa príslušníci tajnej služby angažovali v politických stranách, tak posúvame tú čiaru tak ďaleko, že sa budeme časom pýtať, či sme ešte naďalej štandardnou demokratickou krajinou,“ myslí si koaličný poslanec.



Pčolinský zdôraznil, že Kyselica získal vo februárových parlamentných voľbách vyše 119-tisíc hlasov, čo považuje za dostatočný a silný mandát na to, aby bol poslancom NR SR. „Je to však na ňom, ako sa ďalej rozhodne,“ uviedol pre agentúru SITA.

Na fakt, že Kyselica získal vo voľbách mandát legitímnym spôsobom, poukázala aj šéfka poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita (SaS) Anna Zemanová. Aj podľa nej je však na samotnom Kyselicovi a hnutí Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), ako to vyhodnotia a či Kyselica ostane členom klubu alebo bude pôsobiť ako nezaradený poslanec.

„Nepoznám detaily, aké úlohy mal a či vôbec mal nejaké špeciálne úlohy v rámci vojenského spravodajstva (VS). Ak áno, tak by to bol vážny problém, keďže by išlo o vážne narušenie demokracie a vojenského spravodajstva. To už však musí vyhodnotiť nové vedenie VS, prípadne minister obrany,“ konštatovala pre agentúru SITA Zemanová.

Ak by sa podľa jej slov tieto podozrenia potvrdili, je to ďaleko závažnejšia vec, keďže vláda Petra Pellegriniho (vznikajúca strana Hlas - sociálna demokracia) by sa tým dopustila zneužitia spravodajských služieb.



Poslankyňa hnutia OĽaNO a predsedníčka mandátového a imunitného výboru NR SR Anna Andrejuvová zasa považuje krok, ktorý Kyselica spravil, za správny. Otázka vzdania sa poslaneckého mandátu je aj podľa nej na jeho osobnom rozhodnutí.

„Tým, že šlo o utajované skutočnosti, tak je ťažké sa vyjadriť, či by si mal uplatniť poslanecký mandát. On si musí vnútorne vyhodnotiť, čo sa stalo,“ povedala agentúre SITA. Zároveň potvrdila, že k tejto téme bude, pravdepodobne, budúci týždeň zasadať poslanecký klub OĽaNO.

S Kyselicom sa chce osobne stretnúť aj predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš. „Oceňujem, že odstúpil z pozície štátneho tajomníka. Určite sa s ním chcem v najbližšom období stretnúť a porozprávať o jeho ďalšom pôsobení,“ doplnil.

Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) v utorok 28. júla verejnosť informoval, že Lukáš Kyselica končí vo funkcii štátneho tajomníka ministerstva vnútra. Podľa informácií Denníka N mal totiž vo februárových parlamentných voľbách kandidovať za hnutie OĽaNO ako tajný príslušník vojenského spravodajstva. Jeho rozhodnutie o vzdaní sa funkcie ocenila aj prezidentka Zuzana Čaputová.